V súvislosti s týmito udalosťami tvrdili, že Európa potrebuje získať väčšiu autonómiu v oblasti obrany.
Neformálne rozhovory na slovinskom zámku Brdo mali pripraviť pôdu pre neskorší októbrový samit EÚ v Bruseli. Keďže „európska dvadsaťsedmička“ má napätý vzťah s Čínou a témou týchto dní sú i rastúce ceny energií, zúčastnení mali viacero dôležitých oblastí na prediskutovanie.
„Vzhľadom na nedávne krízy sme sa zaviazali upevniť svoje silné stránky a posilniť našu odolnosť znížením našich kritických závislostí. Aby bola Európska únia efektívnejšia a asertívnejšia na medzinárodnej scéne, musí zvýšiť svoju schopnosť konať nezávisle,“ povedal predseda Európskej rady Charles Michel na margo nedávneho geopolitického vývoja.
Rýchle prevzatie moci nad Afganistanom v podaní hnutia Taliban odhalilo závislosť EÚ od jej amerického spojenca. Bez podpory USA by mnohé európske krajiny nemohli zabezpečiť odchod svojich občanov alebo dokonca vojsk. V súvislosti so sporom o nový bezpečnostný pakt v indicko-tichomorskom regióne sa na stranu Francúzska, ktoré prišlo o spomenutý kontrakt s Austráliou na dodávku ponoriek, postavilo viacero členských štátov EÚ.
Samotný prezident Francúzska Emmanuel Macron vyzval spojencov v EÚ na posilnenie vzťahov s USA a na rozvoj európskych kapacít. „Na technologickej a priemyselnej, ekonomickej, finančnej, ale aj vojenskej úrovni, musíme vybudovať podmienky silnejšej Európy. Viete, že tomu hlboko verím,“ povedal Macron.
Lídri EÚ diskutovali aj o vzťahu s Čínou. Tejto téme sa únia ako celok nevenovala viac ako rok. Od ostatných rozhovorov blok prijal rozsiahlu investičnú dohodu s Pekingom, ale aj schválil sankcie voči čínskym predstaviteľom pre porušovanie ľudských práv v regióne Sin-ťiang. Ako poznamenal Michel, EÚ bude sledovať svoje vlastné záujmy, najmä vo vzťahu s Čínou, ktorú považuje za „konkurenta, partnera i systémového rivala“.
Na pozadí samitu sa konali protesty stoviek ľudí, ktorí demonštrovali proti pandemických obmedzeniam slovinskej vlády. Demonštrácia nesúvisela priamo so samitom, ale lídri protestov zrejme chceli získať väčšiu mediálnu pozornosť zahraničných reportérov, ktorí sa o túto udalosť zaujímali.
