Čo sa v osudný deň stalo?
Krásny a dovtedy zdravý Miško dostal v decembri 2009 horúčky. Mamina s ním utekala na pohotovosť, službukonajúca lekárka však Miška poslala domov! Jeho stav sa zhoršil, a preto o štyri hodiny neskôr mamina bežala s chlapčekom na pohotovosť znova. Lekárka nevidela dôvod na hospitalizáciu ani vtedy. Na prvostupňovom súde to znalec z odboru lekárstva označil za fatálnu chybu! „Bolo treba dieťa dôkladnejšie vyšetriť, poslať ho na röntgen a hospitalizovať,“ vyhlásil znalec, ktorý sa vtedy s lekárkou dostal do nepríjemnej konfrontácie. Ona tvrdila, že nemohla spoznať, že ide o závažnú infekciu. „Mali ste to vedieť, ja vás tu teraz nebudem učiť. Vy ste si dovolili ho nehospitalizovať. Nehnevajte sa, ale toto sa nerobí! Ja ako starý skúsený pediater by som si toto dieťa nedovolil poslať domov,“ adresoval znalec tvrdé slová lekárke.
Na súde vtedy vysvitlo, že lekárka dieťa liečila pod zlou diagnózou. Pri pitve sa zistilo, že chlapček mal ťažký hnisavý zápal pľúc, ktorý spôsobil opuch mozgu a smrť, no lekárka ako diagnózu stanovila zápal mandlí. Pri určení výšky náhrady okresný súd zohľadnil aj skutočnosť, že nemocnica pri realizácii ošetrenia nemala dosah na kvalitu tohto výkonu. Prihliadol však aj na postoj žalovanej nemocnice a ošetrujúcej lekárky prezentovaný v súdnom konaní, ktorým absolútne a bezvýnimočne odmietli pripustiť akýkoľvek podiel zodpovednosti na ujme na osobnostných právach žalobcov. Do vyhlásenia rozsudku sa výslovne neospravedlnili za nespornú skutočnosť, že pri poskytovaní lekárskej služby prvej pomoci žalobcovia utrpeli ujmu na osobnostných právach. Odvolací súd konštatoval, že napriek skutočnosti, že službukonajúca lekárka bola oslobodená spod obžaloby z prečinu usmrtenia, z výsledkov šetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ako aj z vykonaného znaleckého dokazovania vyplynulo, že zdravotná starostlivosť službukonajúcej lekárky nebola poskytnutá v súlade so zákonom o zdravotnej starostlivosti.
