Volebné prieskumy najskôr naznačovali, že vo voľbách, ktorých výsledky bolo ťažké predvídať, zvíťazia ľavicové strany. Namiesto toho však najviac hlasov získala stredopravicová Strana nezávislosti, za ktorú hlasovala takmer štvrtina voličov, vďaka čomu získala 16 mandátov, píše Reuters.
Priazni voličov sa tešila aj agrárna Progresívna strana, ktorá získala 13 kresiel v islandskom parlamente, čo je o päť mandátov viac ako pri predchádzajúcich parlamentných voľbách v roku 2017.
Hnutie ľavicových zelených premiérky Katrín Jakobsdóttir si však pohoršilo a získalo osem madátov, pričom pri predchádzajúcich voľbách ich získalo 11.
Islandský jednokomorový parlament Althing - najstarší na svete - má 63 kresiel, čo znamená, že vláda potrebuje na získanie väčšiny aspoň 32 z nich. Súčasná vládna koalícia zložená zo Strany nezávislosti, Progresívnej strany a Hnutia ľavicových zelených podľa konečných výsledkov získala 37 kresiel, čím posilnila svoju pozíciu v parlamente. Doteraz totiž vládli s 32 mandátmi.
Zatiaľ však nie je známe, či sa táto trojica politických subjektov dohodne po voľbách na pokračovaní v spoločnom vládnutí.
Volebné výsledky tiež naznačujú, že Island by sa mohol stať prvou európskou krajinou, v ktorej viac ako polovicu kresiel v parlamente obsadia ženy. Prvé projekcie totiž naznačujú, že 33 zo 63 kresiel Althingu obsadia ženy, ktoré tak budú tvoriť 52 percent zákonodarcov parlamentu. V žiadnej inej európskej krajine pritom ženy netvoria viac ako polovicu obsadenia parlamentu. Najbližšie tomuto číslu je Švédsko, kde ženy obsadili 47 percent miest v parlamente, píše agentúra AFP.
Voliči na Islande si v sobotu po štyroch rokoch volili zloženie nového parlamentu. Posledné štyri roky vládne v ostrovnej severskej krajine s približne 360 000 obyvateľmi premiérka Katrín Jakobsdóttir.
