Zápasí pre Oktagon, pretože sa chce zviditeľniť na domácej pôde, kde ju napriek získaným oceneniam pozná zatiaľ málo ľudí. Porozprávala nám, aké údery ju najviac bolia, aj to, či sú muži v tomto športe lepšie platení ako ženy.
„Odmalička som bola dievča, ktoré sa vymykalo z noriem. Nenosila som ružovú farbu, nebavili ma barbiny a hrávala som sa s autíčkami. Bola som proste taký chalan,“ začína svoje rozprávanie navonok nežné žieňa, ktoré vie však poriadne udrieť. Svedčí o tom aj zatiaľ posledný titul majsterky sveta. „Znamená to pre mňa veľmi veľa. Na Slovensku aj v Česku som jediná žena, ktorá ho získala, je to veľká prestíž. Som rada, že tento zápas som vyhrala jednoznačne ešte pred ukončením, nenechala som to na rozhodcov. Nikto tak moju výhru nemôže spochybniť. Do zápasu vždy idem s pozitívnou mysľou, inak by som určite prehrala. Môj najväčší súper som ja sama. Keď myslím pozitívne, tak nemám premožiteľku.“
