Pri príležitosti štátneho sviatku Dňa Ústavy SR to uviedla prezidentka SR. Zdôraznila, že prijatím základného zákona štátu v roku 1992 Slovenskou národnou radou sme sa nielen týmto aktom, ale predovšetkým literou i duchom ústavy, prihlásili k hodnotám právneho, demokratického a zvrchovaného štátu, ktorý o niekoľko mesiacov - 1. januára 1993 – reálne vznikol. TASR o tom informoval hovorca prezidentky SR Martin Strižinec.
"Tohtoročný Deň Ústavy SR oslavujeme v období, v ktorom ústavný text a jeho výklad v podobe rozhodnutí Ústavného súdu SR významne vstúpil do spoločenského a politického diania na Slovensku," povedala prezidentka. Pripomenula, že na základe ústavy Ústavný súd SR dvakrát pozastavil účinnosť vyhlášky, ktorá upravovala režim na hraniciach. Rozhodol tiež o tom, že spôsob predlžovania núdzového stavu bol v súlade s Ústavou SR. V prípade advokáta Martina R. zase na základe ústavy zrušil jeho väzobné stíhanie. Taktiež vo veci podnetu, ktorý sa týkal ústavnosti referenda, rozhodol, že konanie referenda s otázkou, ako ju sformuloval petičný výbor, nie je v súlade s Ústavou SR.
"Mnoho ľudí od Ústavného súdu SR očakávalo iné rozhodnutia a svoju nespokojnosť dávalo najavo aj spôsobmi, ktoré sa vymykajú z rámca kultivovanej občianskej diskusie. Žiaľ, bežnou súčasťou verejnej debaty sa stalo, že mnohí za ústavné považujú iba to, čo oni sami považujú za správne," povedala hlava štátu. Ako dodala, všetko ostatné, s čím nesúhlasia, vyhlasujú za neústavné. "Stav, keď sa osobný nesúhlas vydáva za neústavnosť, je v príkrom rozpore s tým, čo od nás, ako od občanov, vyžaduje Ústava SR. V demokratickom zriadení je ústava najvyšším zákonom, ktorý si treba ctiť aj vtedy, keď jej ustanovenia sú prekážkou pri napĺňaní skupinových politických alebo osobných ambícií," uzavrela Čaputová.
