Stačí, ak prejdete na druhú stranu ulice a teplotný rozdiel môže pokojne predstavovať aj 20 °C. Podľa urbanistu Mareka Záhradníka ovplyvňuje teplotu povrchov na ulici prítomnosť stromov a zelene, ale aj farby fasád. Nový Čas sa preto vydal do ulíc, aby overil teplotné rozdiely.
Napriek tomu, že bratislavský magistrát chce podľa vlastných slov so stúpajúcimi horúčavami bojovať najmä prostredníctvom budovania zelených plôch, stále sa v meste nájde množstvo ulíc bez stromov. A zelenšie ulice podľa meraní v európskych metropolách skutočne prispievajú k lepšej mikroklíme danej ulice, a teda celej oblasti. V poľskom Krakove zmerali rozdiel v rovnaký deň na susediacich uliciach s tým, že na jednej boli stromy, druhá nemala jediný ker. A výsledok? Pri teplote vzduchu 34 °C vykazovali všetky povrchy v zelenej ulici o vyše 20 °C menšiu teplotu.
Aj na to reaguje občianske združenie Cyklokoalícia, ktoré odmeralo teploty na uliciach. „Je teplý letný deň a pozreli sme sa na to, ako reagujú ulice na množstvo zelene, ktorá sa v nich nachádza, aké sú rozdiely v teplotách povrchov, keď sú na ulici stromy alebo len vyprahnutý asfaltový priestor,“ odznelo vo videu Cyklokoalície z úst urbanistu Mareka Záhradníka. Ako referenčnú zvolili Blumentálsku ulicu v Starom Meste.
Citeľné rozdiely
Infrakamera, ktorú Záhradník pri ukazovaní rozdielov na Blumentálskej použil, ukázala, že povrch chodníka sa pohybuje medzi 23 až 24 °C, pričom vzduch mal 25 °C. Táto ulica je však plná zelene a starých rozvetvených stromov. Extrémny rozdiel kamera zaznamenala na neďalekej Krížnej, kde zariadenie ukázalo na povrchoch 44 až 48 °C. Táto ulica však pripomína betónovú džungľu.
„Je to o extrémnych 20 °C viac ako na Blumentálskej. A toto robia iba stromy,“ dodal s tým, že teplota vzduchu bola 29 °C. Teplotu povrchov však ovplyvňuje viacero faktorov a ide o komplexný problém. Okrem zelene a stromov hrajú dôležitú rolu aj farby povrchov. Na bielych pruhoch na priechodoch či na svetlom asfalte pred budovou SND na Hviezdoslavovom námestí namerali rozdiel až 5 °C v porovnaní s tmavšími povrchmi.
Rastúce teploty povrchov v meste vedú k postupnému prehrievaniu, ktoré znepríjemňuje život nielen ľuďom, ale celej mestskej faune. Medzi najhorúcejšie mestské časti patria podľa magistrátu Ružinov, kde teploty dosahujú 44 °C, Staré Mesto s 37 °C či Petržalka s 38 °C. Nový Čas nameral podobné teploty, čo z dlhodobého hľadiska predstavuje problém. Mesto síce sadí 10 000 stromov, no to nestačí...
