Ak z rôznych dôvodov táto komunikácia nefunguje, potom nastupuje úloha takzvanej operatívnej línie a spravodajských služieb. Pre TASR to v súvislosti s nedávnymi protestmi pred parlamentom uviedol bezpečnostný analytik a bratislavský nočný primátor Martin Královič.
Operatívna línia a spravodajské služby by podľa neho mali poriadkovým zložkám polície poskytnúť čím viac relevantných informácií o plánovanom podujatí vrátane odhadu počtov i účasti rizikových osôb a podobne. "Až na základe takýchto informácií vie poriadková polícia a Úrad na ochranu ústavných činiteľov prijať adekvátne opatrenia. Pri protestoch a zhromaždeniach ide vždy o primeranosť nasadených síl a prostriedkov, to platí aj v tomto prípade," skonštatoval. Ak nie sú k dispozícii včasné operatívne informácie o väčšej účasti osôb či o plánovaných narušeniach verejného poriadku, nie je podľa neho adekvátne nasadzovať prehnané množstvá síl a prostriedkov.
Pred Národnou radou SR sa v uplynulé dni konali protesty proti pandemickým opatreniam i vláde, ktoré polícia označuje ako neoznámené a spontánne verejné zhromaždenie. Začiatok protestu v piatok (23. 7.) ráno sprevádzali potýčky protestujúcich s políciou či novinármi, keď sa demonštranti dostali až pred vchod do parlamentu. Polícia musela zasiahnuť aj slzotvorným plynom. Neskôr dav vytlačila pod schody vedúce k parlamentu a počas celého uplynulého víkendu situáciu monitorovali desiatky policajtov, medzi nimi i ťažkoodenci či antikonfliktný tím. Polícia obvinila 40-ročnú Annu F. z Nitrianskeho kraja pre trestný čin útoku na verejného činiteľa a preveruje na audiovizuálnych záznamoch aj ďalšie prípadné protiprávne konania.
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) považuje za fatálne zlyhanie polície a jej šéfa Petra Kovaříka, že sa demonštrujúci dostali až pred vstupné dvere do parlamentu a proti nim stálo len pár policajtov. Kovařík reagoval, že postup bratislavskej polície preverí kontrola.
