V čase, keď sa uvoľňujú opatrenia a ľudia vyrážajú za oddychom do zahraničia, sú to všetko témy, ktoré nás zaujímajú. Uznávaný epidemiológ, profesor Vladimír Krčméry vyslovil prognózu, čo nás čaká v prípade, ak podceníme opatrnosť a vysvetlil, prečo netreba váhať s očkovaním.
Niektoré krajiny podmienili vstup na kultúrne, športové podujatia či do reštauračných zariadení očkovacím preukazom. Vy ste sa vyjadrili, že by ste túto možnosť rozšírili aj o potvrdenie o prekonaní covidu. Ako vidíte tohtoročné leto z tohto pohľadu? Bude vakcína rovnocenná s prekonaním covidu?
Je to prirodzená reakcia štátov, ktoré chcú motivovať k očkovaniu, nakoľko je dokázané, že masové očkovanie aspoň u desiatich infekcií viedlo k ich eliminácii, alebo k zatlačeniu, k sporadickému výskytu. Cieľom WHO nie je len Európsku úniu, ale vyše 150 krajín sveta oslobodiť od koronavírusov. Preto počet krajín, ktoré budú zvýhodňovať očkovaných, bude pribúdať. Tým, ktorí prekonali COVID-19, bude pravdepodobne stačiť jedna dávka vakcíny v danom roku. Či však bude treba preočkovať, napr. po roku, je dosť pravdepodobné. V skratke, doterajšie vakcíny chránia, tak ako v prípade chrípky, na rok, v druhej fáze sú však vakcíny, ktoré možno budú chrániť iba jednou či dvomi dávkami na 5 rokov alebo dlhšie. Potrebujeme viac času.
Myslíte si, že sa bude predlžovať tzv. ochranné obdobie pre tých, ktorí prekonali covid zo 180 dní na viac?
U tých, ktorí prekonali ťažký covid, napr. pneumóniu, pretrvávajú protilátky až rok, u symptomatických asi pol roka a u tých, ktorí boli iba pozitívni (potvrdený covid antigénovými testami alebo PCR testami), bez klinických príznakov, najmenej tri mesiace. Ak analyzujem prípady z prvej uzavretej covid komunity, t. j. ľudia na známej výletnej lodi Diamond Princess, tak protilátky u tých, ktorí mali príznaky, stále pretrvávajú.
Ako vnímate nezáujem ľudí o očkovanie?
Veľmi túžim vaše slovo nezáujem premenovať na nerozhodnosť. Ale možno máte pravdu. Najviac antivakcinačných názorov počujeme prekvapivo od osôb s nižším vzdelaním, ktorých rodičia pritom v detstve zachránili očkovaním pred tetanom, difteriou, čiernym kašľom, žltačkou, obrnou atď. detskou paletou očkovaní. Keby ich rodičia boli odmietli, mnohí by už odpočívali vo večnosti.
Odvšadiaľ sa na ľudí valia informácie o očkovaní, kampaň sa zdá byť masívna, no napriek tomu stále nie je presvedčených o očkovaní množstvo ľudí. Nie je to práve v tom, že ľudia to cítia ako nátlak?
Kampaň nie je jediný spôsob boja proti nezáujmu. Niektoré európske krajiny idú na motiváciu formou incentív – poskytujú očkovaným výhody. Súčasný semafor platný na Slovensku ide týmto smerom. Ale sú krajiny, kde som pôsobil a systém incentív, t. j. podpory bol silnejší.
Uvažuje sa aj u nás, že by tým, ktorí sa zaočkujú, platili alebo ich inak motivovali - rôzne zľavové poukazy a pod. Je to podľa vás v poriadku? Ako k tomu prídu tí, čo sa zaočkovali bez benefitov?
Systém benefitov som zažil po prvýkrát v roku 1991 v USA, teda v krajine, ktorá nie je perifériou demokracie. Môj šéf dával napríklad pacientom s tuberkulózou, keď pred ním užili anti-TBC lieky, zadarmo plechovku piva. Boli to bezdomovci, ale zažil som to aj u bohatých v Karibiku, kde funguje systém tzv. accompagnieur, t. j. štát platí v každej dedine osobu, ktorá kontroluje, či pacient s AIDS užil dennú dávku liekov. V Sudáne sme to používali v liečbe malomocenstva, v Británii opäť pri tuberkulóze. Takže nejde o nič nové - samozrejme, pre tých, ktorí poznajú zdravotníctvo aj z iného obzoru ako zdraví, resp. z vysoko provinčného okolia, ako to nazval jeden z našich ministrov zahraničia.
Antivaxeri argumentujú aj tým, že mladý a zdravý človek nemá dôvod dať sa očkovať.
Platilo to v prvej vlne, keď bola mortalita minimálna, ale v čase, keď u nás zomrelo vyše 12-tisíc občanov a vo svete vyše tri milióny, táto úvaha už nemá logiku.
