O niečo menej klesla dôvera v prezidentku Zuzanu Čaputovú. Dôvera v zdravotníctvo a vo vedecké inštitúcie na Slovensku je veľmi podobná a od septembra je stabilizovaná alebo dokonca veľmi mierne narastá. Zdravotníctvu v súčasnosti dôveruje 50,8 percenta respondentov a vedeckým inštitúciám na Slovensku 47,8 percenta respondentov.
Z prieskumu tiež vyplýva, že respondenti, ktorí viac dôverujú slovenskej vláde pri zvládaní epidémie, sú ochotnejší dať sa zaočkovať a naopak, až dve tretiny respondentov, ktorí vláde vôbec nedôverujú, by sa zaočkovať nedali alebo s očkovaním váhajú.
Za najdôveryhodnejší zdroj informácií o očkovaní proti ochoreniu COVID-19 respondenti pokladajú svojho lekára. Až 51,7 percent respondentov ich pokladá za dôveryhodný zdroj informácií. Svojho lekára za dôveryhodný zdroj informácií považujú aj respondenti, ktorí nie sú o očkovaní rozhodnutí (53,5 %) a v menšej miere i respondenti, ktorí očkovanie odmietajú (23,9 %).
Podobne dôveryhodní sú i slovenskí vedci. Celkovo im dôveruje 43,5 percenta opýtaných. Medzi ľudmi nerozhodnutými dať sa zaočkovať je to 33,3 percenta a medzi odmietajúcimi očkovanie je dôvera v slovenských vedcov 19,4 percenta. Za menej dôveryhodné pokladajú respondenti informácie z internetu a sociálnych sietí (11,7 %), od osobností spoločenského života (14 %), od slovenskej vlády (14,6 %) či z celoštátnych televízií a denníkov (17,1 %).
„Až pri súčasnej kríze spôsobenej koronavírusom sa naplno ukazuje, ako je v spoločnosti dôležitá dôvera v inštitúcie. Už z predchádzajúcich výskumov vieme, že respondenti, ktorí nedôverujú vláde, sú menej ochotní dodržiavať epidemické opatrenia. Veľmi podobné je to i s ochotou dať sa zaočkovať, ktorá zároveň súvisí i s dôverou vo vedu a zdravotníctvo. Výrazný pokles dôvery a popularity súčasnej vlády môže mať významný negatívny dopad na celkovú zaočkovanosť obyvateľstva,“ komentoval výsledky výskumu Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.
