Musíme zmeniť celý systém, skončiť môže ďalších 40%
Iveta Lazorová, prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek
Situácia s počtom zdravotných sestier je roky zúfalá. Aký je aktuálny stav okrem zverejnenia alarmujúceho počtu sestier, ktoré tento rok odišli do dôchodku?
- Tá situácia je nemenná a zlá dlhodobo. Len v minulom roku sme prišli o vyše 900 sestier - nielen pre odchody do dôchodku, ale celkovo. Za rok 2020 sme zároveň zapísali do registra 300 sestier, teda nahradila sa len tretina z nich. Tento rok sme zatiaľ zapísali približne 30 nových sestier, čiže sami vidíte ten pokračujúci úbytok.
Teraz sa však obnažuje nepriaznivá situácia kvôli odchodu do dôchodku...
- Tie sestry by boli ochotné pokračovať aj ďalej, počas dôchodku, ale za iných okolností, keďže dôchodky nemajú vysoké. Ale radšej zo systému odišli úplne.
A čo by ich motivovalo k tomu, aby ostali?
- Veľkým rizikom je pre ne samotná pandémia, hoci zdravotnícki pracovníci sa očkujú. Ale nie je ešte dokázané, že je to záruka, že neochorejú. Zaťažujú ich rôzne obmedzenia a príkazy, ktoré v pandémii pribudli, napríklad povinnosť chodiť v skafandroch, sústavne sa dezinfikovať a podobne. To všetko prispelo k ich vyhoreniu. Majú aj dvoj- či trojnásobok pacientov, o ktorých sa musia starať oproti štandardu. Sú preťažené a frustrované. Vidia, že si na Slovensku všeobecne zdravotníkov nevážime. A potom vidíme, ako to je v zahraničí, čo tiež demotivuje.
Aká je situácia medzi sestrami v produktívnom veku? Tiež zvažujú odchod z ambulancií či nemocníc?
- Spravili sme si prieskum, na ktorý odpovedalo viac ako dvetisíc sestier. Vyše 40 percent z nich sú také frustrované, že ak by mali príležitosť odísť zo systému, spravili by tak bez váhania. Celkovo máme na Slovensku 31-tisíc sestier, čiže išlo o významnú vzorku a výpoveď.
Koľko sestier chýba aspoň do minimálneho stavu?
- Štrnásťtisíc zdravotných sestier.
Hrozí nám reálne situácia, že o pár rokov sa o nás nebude mať kto v ambulanciách alebo nemocniciach starať?
- Ak sa systém nezmení a nepodporí sa ošetrovateľská starostlivosť, tak áno. Musíme spraviť kroky, aby sme do systému dostali potrebný počet sestier a tento stav musíme zastabilizovať. Je to naozaj veľká hrozba. Postupne prichádzajúcim ministrom zdravotníctva odovzdávame spísané kroky, ktorými by sme sa mali uberať. A to dlhodobo.
Aké konkrétne kroky by boli najdôležitejšie?
- Aby sa podporilo štúdium opatrovateľstva. Aby sa zaviedli motivačné štipendiá pre študentov. Naši študenti, keď idú na prax do nemocníc, tak nedostanú ani euro. V Írsku dostanú tisíc eur. Určite by to našich študentov motivovalo. Aj v rámci štúdia by sa malo podporiť uhradenie niektorých nákladov, napríklad na ubytovanie. A treba podporiť aj školy, ktoré pripravujú budúce sestry. Tie nemajú vyučujúcich, nemajú na nich peniaze a nemôžu potom prijať ani viac študentov.
A čo sa týka samotnej praxe na pracovisku?
- Vytvoriť také pracovné podmienky, aby boli sestry spokojné. K tomu patrí nielen adekvátny plat, ale aj dobré manažovanie oddelení. Aby nebol na pracovisku chaos, aby sestry neboli preťažené množstvom pacientov, keď padá aj samotný výkon. Ak sa majú starať o 15 pacientov a starajú sa o 30 alebo 40, kvalita nie je adekvátna. A ony samy nie sú spokojné s výsledkom.
Kde najviac chýbajú?
- Najviac chýbajú na západe Slovenska. Na východe je to o dosť lepšie. U lekárov je situácia opačná - chýbajú hlavne na východe a na západe menej. Je to aj tým, že sestry možno nie sú až také ochotné cestovať za prácou.
