Priniesla skôr flexibilnú úpravu pracovnej náplne. Pre TASR to uviedla Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR.
"Pandémia ochorenia COVID-19 za niekoľko mesiacov úplne zmenila nastavenia slovenského trhu práce, na čo museli zamestnávatelia flexibilne reagovať," podotkla asociácia s tým, že i pracovná legislatíva sa aj v súvislosti s koronakrízou čoraz viac uvoľňuje, čomu sa prirodzene prispôsobujú aj mnohé firmy.
Zamestnávatelia sa podľa asociácie počas uplynulého obdobia snažili vyjsť svojim zamestnancom v ústrety - ešte predtým než bol home office povinný, mnohé firmy ho už mali nariadený, ďalej sa zaviedla flexibilná pracovná doba, tak aby mohli zamestnanci skĺbiť súkromné a pracovné aktivity. "Slovenský pracovný trh sa zotavuje veľmi pomaly zo šoku, ktorý spôsobilo vypnutie ekonomiky. Situácia na trhu práce je už lepšia, ale ani zďaleka nedosahuje predkrízovú úroveň," podotkla asociácia s tým, že lockdown a aktuálne opatrenia zmenili aj trh práce a zákaznícke správanie sa ľudí.
Na otázku, či koronakríza pozitívne ovplyvní úvahy zamestnávateľov o kratšej pracovnej dobe zamestnancov, asociácia odpovedala, že je za to, aby sa kratšia pracovná doba upravovala rovnako ako doteraz – formou kolektívnych vyjednávaní. "Koniec koncov už dnes majú mnohé firmy vo svojich kolektívnych zmluvách dohodnutý kratší pracovný týždeň ako je štandardná pracovná doba," podotkla asociácia. Zamestnávatelia pristupujú k takýmto požiadavkám individuálne. Ako spresnili zástupcovia firiem, pre určitý typ pracovných pozícií, najmä v nevýrobnom sektore, je možné skrátiť pracovný čas na pracovisku, avšak kratší pracovný týždeň by firmám, ktoré majú napríklad nepretržité prevádzky, spôsobil vyššie náklady v súvislosti s prijímaním nových ľudí či zvýšenej administratívy.
