Vyplýva to z výskumu zverejneného v časopise Royal Society Biology Letters, o ktorom v stredu informovala agentúra AFP.
Predchádzajúci výskum ukázal, že pôsobenie vyšších dávok antibiotík na baktérie môže spomaliť ich schopnosť vyvinúť si voči antibiotikám odolnosť, avšak štúdie doteraz nevenovali veľkú pozornosť tomu, ako tieto vyššie dávky ovplyvňujú celkové zdravie mikróbov.
Tím britských a európskych bádateľov sa zameral na to, ako populácie baktérie Escherichia coli reagovali na rôzne koncentrácie troch bežne používaných antibiotík. Zistili, že zatiaľ čo vyššie dávky antibiotík spomalili rýchlosť, akou si voči nim baktérie vytvorili odolnosť, spôsobili tiež vznik baktérií s "vyššou celkovou fyzickou zdatnosťou" - čo znamená, že mali vyššiu mieru reprodukcie.
"Na základe hypotézy, že v populácii baktérií sa dominantným bakteriálnym kmeňom s väčšou pravdepodobnosťou stane ten, ktorý sa reprodukuje rýchlejšie, považujeme mieru reprodukcie baktérií za určujúci znak ich celkovej fyzickej zdatnosti," uviedol Mato Lagator z Manchesterskej univerzity, ktorý je jedným z vedúcich autorov štúdie.
"Zváženie fyzickej zdatnosti vyvinutých bakteriálnych kmeňov tak problému s optimálnym dávkovaním antibiotík pridáva ďalší rozmer," napísali autori štúdie.
Niekoľko štúdií v posledných rokoch upozornilo na riziká nadmerného predpisovania antibiotík v lekárskej praxi, ako aj na ich prehnané používanie pri chove hospodárskych zvierat. Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) odhaduje, že každý tretí recept na antibiotiká nie je potrebný.
Organizácia Spojených národov označila antimikrobiálnu rezistenciu, teda schopnosť mikroorganizmov prežiť pôsobenie antimikrobiálnych liekov, za "jednu z najväčších hrozieb, ktorým je ľudstvo ako celok vystavené", pričom sa predpokladá, že do roku 2050 spôsobí ročne desať miliónov úmrtí.
