Čakali by ste rovnako neisté dievča, ktoré vystúpilo 13. septembra 2006 pred televízne kamery, aby hovorilo o údajnom útoku dvojice mladíkov s vyholenými
hlavami? Omyl!
Prišiel niekto úplne iný - sebavedomá mladá žena! Prvá veta, ktorú povedala, bola: „Nechcela som tu prísť.“ Ale ako sama tvrdí, ak bude mlčať, svoje meno neočistí.
Počas hodinového rozhovoru neodmietla ani otázky, ktoré sa týkali jej citového
rozpoloženia, súkromia či plánov do budúcnosti.
Ubehol rok odvtedy, ako vás mali prepadnúť pri ceste do školy. Ako sa odvtedy zmenil váš život?
- Keď sa na to pozerám
zvonku, môj život sa nezmenil.
Stále žijem v Hornom
Mýte, som stále študentkou
Univerzity Konštantína
Filozofa, mám priateľa,
kamarátov
a skvelých
rodičov. Na
druhej strane
sa môj život
zmenil úplne.
Z jedného dňa na druhý
som sa stala najznámejšou
študentkou na Slovensku,
ľudia ma začali nenávidieť
alebo ľutovať. Stratila som
istotu počas tohto roku, pocit
bezpečnosti a dôveru
v orgány činné v trestnom
konaní.
Polícia po dvoch týždňoch
vyšetrovanie vášho
prepadu a lúpeže skončila
s tým, že ste si skutok vymysleli.
Pre všetkých ste
boli najväčšou klamárkou...
Ako ste sa cítili vtedy
a teraz po roku?
- Vôbec som si to nevedela
vysvetliť. Dodnes nerozumiem,
prečo to robia.
Ako ste vnímali, že sa to
všetko o pár dní otočilo
proti vám? Polícia vás obvinila
z krivej výpovede.
- Nikdy som si nemyslela,
že budem v pozícii obvinenej.
Bol to pre mňa šok a dodnes
si to neviem vysvetliť.
Polícia tvrdí, že ste menili
výpovede a že ste si
skutok vymysleli. Viete,
prečo vás vlastne stíhajú?
- Svoje výpovede som nemenila.
Keď ma predvolali na
výsluch po obvinení z krivej
výpovede, vyšetrovateľ mi
len všeobecne vysvetlil,
z čoho som obvinená. Neviem,
čo mi kladú za vinu.
A to je dôvod, prečo som
vtedy odmietla vypovedať.
S advokátom ste podali
niekoľko námietok zaujatosti
proti nitrianskym policajtom
a prokurátorom.
Všetky zamietli...
- Vnímam to ako boj s veternými
mlynmi. Čokoľvek
urobím a akokoľvek sa snažím
očistiť, všetko zamietnu.
Prípad sa krátko
po tom, ako
vás mali prepadnúť,
spolitizoval.
Najprv do toho
vstúpili politici
SMK, navštívil vás poslanec
Nagy. Hovorí sa, že ste
odmietli pána Čaploviča.
- Odmietla som aj pána Bugára.
V deň útoku som nebola
v takom psychickom
stave, aby som prijímala
návštevu. Odmietla som
všetkých. Bolo to nedorozumenie.
Môj ošetrujúci lekár
mi povedal, že dôjde delegácia,
parlamentný výbor
pre ľudské práva. Nevedela
som, že predsedom je pán
Nagy. Osobne proti pánovi
Čaplovičovi nič nemám.
Potom do celej kauzy
vstúpili maďarskí politici
a neskôr na tlačovke aj minister
vnútra a premiér...
- Tú tlačovú besedu som nevidela.
Výrazne celý prípad
ovplyvnili aj médiá. Pomohli,
alebo poškodili?
- Neviem to posúdiť.
Bývalý riaditeľ
Úradu boja proti
korupcii Jozef
Šátek podal na
premiéra, policajného
prezidenta
a ministra
vnútra
trestné
oznámenie
za tlačovku
z 12. 9.
2006. Ako to
vnímate?
- Klamala by som, keby som povedala, že
ma to neteší. Osobne pána
Šáteka nepoznám. Je to bývalý
vysokopostavený policajt,
a ak on tvrdí, že tam
niečo nebolo v poriadku,
tak mi to môže pomôcť.
Policajný prezident pripustil,
že vás v osudný deň
zbili, ale že to nebolo tak,
ako ste to opísali.
- Je to bizarné. Doteraz tvrdili,
že zbitá som nebola
a po roku niekto povie, že
som síce zbitá bola, ale nie
tak, ako som to opísala. Keď
si nie sú istí, či som bola,
alebo nebola zbitá, ale sú si
istí, že som určite nebola
zbitá, tak ako
som to opísala...
Ako si vysvetľujete,
že
vašich spolužiakov,
ktorí
vás videli po útoku ako prví,
vypočuli vo februári?
Veria vašej verzii?
- Je to čudný postup. Políciu
dlho nezaujímali výpovede
svedkov. Uzavreli prípad
bez toho, aby ich vypočuli.
Ako vás vnímajú spolužiaci?
- Veria mi, lebo
ma poznajú.
Identikity, ktoré vznikli
krátko po prepade, viedli
ku konkrétnym ľuďom.
Pristali by ste na konfrontáciu?
- Áno. Dodnes
na to čakám.
V júni sa
na scéne objavil
svedok,
ktorý polícii
potvrdil vašu verziu a opísal
aj jedného z útočníkov,
ktorý sa mal ku skutku
priznať rodine. Na polícii
podal vysvetlenie, ako
svedka ho však nevypočuli.
Poznáte sa s ním? Myslíte,
že jeho
výpoveď je
relevantná?
- Toho pána som nikdy nevidela. Nepoznám toho človeka, takže neviem,
nakoľko bola jeho výpoveď relevantná.
Muž, ktorého opísal, bol ten, ktorý vás napadol?
- Na túto otázku nemôžem odpovedať, čakám na konfrontáciu. Ak k tomu dôjde,
rada na túto otázku odpoviem. Teraz však nemôžem.
Polícia chce, aby sa prípad čo najskôr dostal pred súd. Veríte v nezávislé, objektívne rozhodnutie slovenského súdu? Budete súd a jeho rozhodnutie
rešpektovať? Aj vzhľadom na to, že ste napadli zaujatosť policajtov a prokurátorov.
- Je to veľmi ťažká otázka. Ja verím v spravodlivosť a verím tomu, že keď sa to
dostane na súd, tak ten výsledok bude spravodlivý.
Znamená to, že tam očistíte svoje meno?
- To neviem.
Myslíte, že sa váš prípad niekedy vyrieši? Kedy by ste to už chceli mať za sebou? Koľko ešte vydržíte?
- Chcem, aby sa to čo najskôr vyriešilo a skončilo. Myslím, že polícia to nechce vyšetriť.
Do školy ste chodili tou istou cestou, kde vás 25. augusta 2006 mali prepadnúť.
Ako to vplývalo na vašu psychiku?
- Samozrejme, že zle. Bolo to najťažšie - vrátiť sa do Nitry a pokračovať v štúdiu,
akoby sa nič nestalo. Chcem dokončiť školu, preto som
sa tam aj vrátila.
Keď tadiaľ prechádzate máte všetko pred očami?
- Už nie. Chodila som na terapiu k doktorovi Haštovi, myslím, že teraz som už
v poriadku. Prvé tri mesiace po útoku však boli pre mňa strašné.
Nový Čas zverejnil, že nosíte sako, ktoré ste počas útoku mali pri sebe.
Aký máte z toho pocit?
- Odvtedy som sako mala na sebe niekoľkokrát. K saku odpor nemám. Mám odpor
k tým veciam, ktoré sú teraz na polícii. Doteraz tam sú kabelka a telefón, keďže sú
zašpinené krvou. A blúzka.
Chodievate do Maďarska? Nebojíte sa dnes hovoriť na verejnosti po maďarsky?
- Nie. Už nie. Bolo obdobie, keď som sa po maďarsky bála hovoriť. Už to prešlo.
Do Maďarska chodím zriedkavo na nákupy.
Meno Hedviga sa stalo synonymom klamstva. Nemrzí vás to?
- Mrzí ma, že je to tak. Chcem však vyhrať celý tento boj, očistiť svoje meno.
A práve preto bojujem.
Spoznávajú vás ľudia na ulici? Ako reagujú Slováci a ako Maďari?
- Áno, spoznávajú ma. Ale
v reakciách rozdiel nevidím.
Teraz sa stretávam skôr
s pozitívnymi reakciami. Aj
keď priznávam, že to v minulosti
bolo inak.
Aké sú vaše plány do budúcnosti a ako sa od útoku zmenili? Nechcete napríklad odísť do zahraničia?
- Nerada plánujem. Mám priateľa Slováka. Dlho sme rozmýšľali ako ďalej. Momentálne o odchode do zahraničia neuvažujeme.
Plánujete s ním spoločnú budúcnosť. Chcete sa za neho vydať?
- Spoločnú budúcnosť plánujeme, o svadbe je zatiaľ predčasné hovoriť.
Kto vám najviac pomohol po tom všetkom, čo sa udialo?
- Bol to on, ale aj rodičia, advokát Kvasnica a doktor Hašto.
Z čoho sa ešte po takej skúsenosti, ktorú máte za sebou, dokážete tešiť? Boli
ste na dovolenke, s kým?
- Dnes sa viem tešiť z každého pokojného dňa. Aj keď pred útokom som mala viac
pokojnejších dní. Som rada, keď sa moje meno neobjavuje v médiách. Dovolenku
som strávila s priateľom v Holandsku a Chorvátsku.
Exkluzívny rozhovor s Hedvigou Malinovou o útoku i súkromí!
PIEŠŤANY – Keď v máji obvinili Hedvigu Malinovú z krivej výpovede, žiadosť o rozhovor odmietla: „Pre Nový Čas nikdy.“ O tri a pol mesiaca neskôr už súhlasila.