A ako vôbec trávil Vianoce? Vraj tradične. Uctievajú si všetky zvyky. Liali aj olovo a mama napiekla vždy koláčiky i vianočky.
Pamätáte si, čo ste ako dieťa dostali k Vianociam? Keď ste mali napríklad päť rokov?
"Kde sme to v tej dobe len boli? Vo Vyškove, v Znojme, alebo v Brne? V tej dobe sme sa stále sťahovali, takže sa mi to trochu pletie. Ale mohlo to byť bábkové divadlo! Také to z dreva až preglejky, s bábkami na masle. Dedo i otec mi v ňom hrali rozprávky. A zažilo aj moje prvé predstavenie pre mladšiu sestričku."
Na aké ďalšie darčeky si pamätáte?
"Ono ich zas toľko nebolo, my sme zďaleka neboli tak zahrnutí hračkami ako dnešné deti. Ale dôležitá vec bola detská pištoľ. Dával sa do neho papierový pás s kapslíky, takže sa dalo strieľať nepretržite, kým strelivo nedošlo. Síce to boli len také malé výstrely, ale každý chlapec, čo mal takú pištoľ, si pripadal hrozne dobre vyzbrojený. To bola moja prvá spojitosť s mužským svetom. Ale veľkú radosť som mal tiež z rôznych blokov a zápisníkov. Vydržalo mi to do hlbokej dospelosti."
Ako sa vôbec u vás v rodine oslavovali Vianoce?
"Čo najtradičnejšie. Dodržiavali sme všetky zvyky, liali sme olovo, mamička napiekla koláčiky i vianočky. Celý byt voňal a všetci sme sa mali radi. Len kapor sa u nás neujal. Otec bol rybár, ja som rybár, ale na ryby ako jedlo sme si nikdy nezvykli. Snáď len občas zubáč alebo ostriež majú šancu."
A aké budú tie tohtoročné sviatky?
"Budeme s manželkou a so synmi. A bude nám fajn, hoci tento rok budeme aj spomínať a smútiť, pretože v lete mi zomrela mamička. Na vianoce to na nás určite doľahne. Na mamičku sa, obzvlášť v najkrajší deň v roku, zabudnúť nedá."
Mohli ste byť aspoň s mamou do konca?
"Celé roky sme spolu boli v neustálom kontakte. Organizoval som si vystúpenie na Morave tak, aby som jej mohol byť nablízku, robieval som jej nákupy a snažil som sa u nej tráviť čo najviac času. Dokázali sme byť so sestrou u mamy až do konca. Úplne na konci povedala: “Teraz už ma deti nechajte spať.“ Takéto odchody sú za odmenu."
Myslím, že o záujem publika mať obavy nemusíte. Ľudia vás chcú vidieť a počuť, dokonca aj na Slovensku. Vadia vám „hranica“, ktorá teraz naše krajiny delia?
"Kedysi som ju cítil ako zbytočnosť. Teraz mám ale dojem, že keď sme sa rozdelili, je to dobré. Máme sa so Slovákmi stále radi, ale nemôžeme si nič vyčítať. A to, že si musím pri ceste na Slovensko meniť koruny na eurá, je maličkosť. Pociťujem, že publikum je tam teraz voči mne dokonca ústretovejšie! Ale možno je to tým, že som ako herec predsa len už prešiel kus zaujímavej životnej cesty."
Zdroj: blesk.cz
