„Bojujem, ale stojí ma to neskutočne veľa síl. Určite viac, ako napríklad striebro z majstrovstiev sveta v roku 1986,“ vyhŕklo z večnej optimistky, ktorú sme ako prvú oslovili pre letný seriál o osudoch slávnych slovenských športovcov.
Vyštudovaná právnička pracuje v jednej z bratislavských pobočiek Sociálnej poisťovne na úseku úrazovej starostlivosti. Šport však autorka 1 557 gólov v reprezentačnom drese stále sleduje. „Už iba sledujem. Po minuloročnej chorobe som ho musela vyradiť zo svojho programu. Dá sa povedať, že teraz sa k nemu pomaly vraciam. Skúšam bicyklovať a trochu plávam,“ spustila s rovnakým nadšením, ako keď po obdivuhodnom výskoku úspešne zakončila akciu.
• najlepšia hádzanárka Slovenska
20. storočia
• do Štartu Bratislava prišla z Trebišova, v zahraničí potom pôsobila v Belinke, Olimpija Ľubľana, Admire Viedeň, Hollabrunne a Wattsinhause
• najväčšie úspechy: striebro z MS
1986 + 5. miesto z OH 1988
• 285 zápasov v reprezentácii/1 557 gólov
• v rokoch 1992 - 1998 poslankyňa NR SR (SDĽ a Slobodná voľba)
• od roku 1999 generálna riaditeľka sekcie telesnej kultúry a športu na ministerstve školst
Nezaskočila ju ani otázka, či si pamätá, kedy a kde odohrala svoj posledný zápas. „Súťažný v roku 1992 za Austriu Viedeň. Ak nerátame turnaje starých dám. Ten som odohrala so Štartom asi pred šiestimi rokmi na turnaji v Maďarsku. Teraz však môžem na hádzanú zabudnúť,“ odpovedala okamžite a nechtiac sme boli opäť pri chorobe, ktorá ju prekvapila vlani, pár týždňov pred 50. narodeninami. „Bol to šok, ktorý nikomu neželám. Pritom som len išla s kolegyňou, ktorá sa bála kontroly u gynekológa... Tej nič nenašli, mne diagnostikovali rakovinu prsníka,“ hovorila a na túto tému už iba dodala, že prežila najhoršie mesiace života, ale je tu a bojuje.
Viac ako vtedy, keď dosiahla svoj najväčší športový úspech. „Striebro z MS 1986 tak vnímam až teraz, ale vtedy po prehre 22:30 so ZSSR sme boli veľmi rozladené. Cítili sme totiž takú formu ako nikdy. Najväčším športovým sklamaním však bolo piate miesto na OH 1988 v Soule. Stále tvrdím, že sme mali na viac.“
Mária Ďurišinová bola v rokoch 1992 - 1998 aj poslankyňou NR SR za SDĽ a Spoločnú voľbu: „Teraz tvrdím, že som bola politicky naivná. Vytriezvela som a dnes som sklamaná z pomerov, aké vládnu na Slovensku. A najmä v športe. Aj preto som na protest vystúpila z olympijského výboru, kde som mala individuálne členstvo. Mnohí funkcionári stále nepochopili, že sú potrebné zásadné zmeny. No bojím sa, či už nie je neskoro. Stačí sa pozrieť, o koľko majetku slovenský šport prišiel.“ Porovnávanie s tým, ako to fungovalo v minulosti odmietla, iba poznamenala: „V minulosti boli podmienky veľmi skromné, no my sme chceli o to viac niečo dokázať. Teraz si všetko musí športovec platiť sám a absolútna väčšina rodičov nemá na to, aby ich nadané deti športovali.“
