Podľa dostupných zdrojov im výrazne pomohli informácie, ktoré získali od väzňov v Guantáname. Vyšetrovacie praktiky CIA sú terčom kritiky už niekoľko rokov, keďže zástancovia ľudských práv ich považujú za mučenie.
Jedným z kľúčových zdrojov pôvodnej informácie o kuriérovi al-Kájdy, ktorý doviedol spojencov až k skrýši Ládina v pakistanskom meste Abbottabad, bol Chalíd Šajch Muhammad. Ide o tretieho najvýznamnejšieho predstaviteľa al-Kájdy a mozog útokov na Dvojičky a Pentagón v roku 2001. Práve on bol minimálne 183-krát podrobený tzv. waterboardingu, pri ktorom sa u človeka vyvoláva pocit, že sa topí. Práve on mal prvýkrát hovoriť o kuriérovi Šajch abú Ahmadovi, Pakistancovi narodenom v Kuvajte, ktorému Ládin bezvýhradne dôveroval. Druhým mužom, ktorý teóriu potvrdil, bol tiež poslíček Abú Farádž al-Libi. Obidvaja si odpykávajú tresty v Guantáname a obidvaja sa s dôverníkom a kuriérom Ládina osobne poznali.
Vystopovanie Šajcha abú Ahmada však americkým agentom trvalo ešte štyri roky. Dva roky nato vytypovali región, kde by mohol žiť, a v auguste minulého roku aj komplex, ktorý bol príliš chránený a rozsiahly na to, aby tam žil len kuriér. Nakoniec ich predsa len zaviedol do skrýše v Abbottabade, kde najhľadanejšieho teroristu sveta zastrelili špeciálne americké jednotky.
Likvidácia Ládina, ale aj spôsob získania informácie, kde by sa mohol nachádzať, opäť otvorili diskusiu o vyšetrovacích praktikách CIA. Paul Wolfowitz, bývalý námestník ministra obrany vlády Georgea Busha, už vyhlásil, že úspešná operácia proti Ládinovi dokazuje hodnotu waterboardingu ako vyšetrovacej metódy. Okrem nej aj techniky ako odopieranie spánku či nútené státie v nepohodlných pozíciách schválil po 11. septembri George Bush. Neskôr ich kritizovali zástancovia ľudských práv, ktorí ich prirovnali k mučeniu. CIA tvrdí, že k informácii o kuriérovi sa dostali až po tom, čo prestali využívať najkontroverznejšie vypočúvacie techniky.
Ako fungoval Ládinov dom
Objekt mal hodnotu asi 1 milión USD, začali ho stavať v roku 2005 a pôvodne bol dosť izolovaný. V posledných rokoch sa však v jeho okolí rozmohla výstavba. Do objektu neviedli žiadne telefónne ani internetové káble.
Dom bol obohnaný plotom vo výške 3,5 až 5,5 metra, mal dve vstupné a prísne strážené brány. Ládin sa tak mohol po pozemku prechádzať bez toho, aby ho niekto videl.
Počas útoku jedna helikoptéra havarovala. Podľa americkej vlády mala technickú poruchu a išlo o núdzové pristátie, ktoré si nevyžiadalo zranenia.
Dom mal tri poschodia, jedno z nich zrejme využíval len bin Ládin. Nachádzal sa len 700 metrov od vojenskej akadémie, ktorú využívali pakistanskí vojaci.
Obyvatelia komplexu nevyhadzovali odpad, ale spaľovali ho na pozemku.
Komplex dostal meno Waziristani Haveli po regióne, kde sa mal najhľadanejší muž sveta kedysi ukrývať.
Viac ako 100 mužov trénovalo útok na základni Bagram v Afganistane, pričom využívali kulisy reálnej skrýše teroristu, v ktorej žil asi 5 rokov.
