Poznáte naše zvyky a ich význam? Ako slávia tento sviatok v zahraničí?Termín Veľkej noci nie je stály. Určuje sa tak, že pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca po 21. marci. Pre celosvetovú epidémiu sme už minuloročné sviatky mali obmedzené, tento rok to nebude inak. Podľa etnologičky Kataríny Nádaskej budú ľuďom chýbať dve veci.
V prvom rade osobná návšteva kostola a vysvätenie veľkonočného košíka. A v druhom rade návštevy a zvyky. „Tohto roku by nemal nastať presun ľudí v rámci Slovenska, na aký sme zvyknutí,“ konštatuje Nádaská. Pokračuje však, že zvyky sa dajú robiť aj v úzkom kruhu rodiny bez veľkých návštev: „Keď aj starší manžel pooblieva doma manželku, nie je to každodenná vec, je to spestrenie.“
Svätý týždeň
Je to obdobie, keď si kresťania pripomínajú posledný týždeň Ježišovho života na zemi. Napriek tomu, že sa hovorí týždeň, ide o 9 dní s týmito prívlastkami: Kvetná nedeľa, Modrý pondelok, Sivý utorok, Škaredá streda, Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok. Veľkou nocou sa myslí tá zo soboty na nedeľu, keď Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Svätým týždňom sa končí 40-dňový pôst., kedy sa jedlo iba jedno jedlo denne.
Zelený štvrtok
V tento deň sa naposledy rozoznejú kostolné zvony, ktoré mlčia až do Veľkej noci. Naši predkovia jedli v tento deň najmä zelenú stravu, ako sú špenát, kapusta, šťaveľ či medvedí cesnak pre zdravie.
Zvyky
Podľa ľudových zvykov ľudia museli skoro vstať a umyť sa rosou - neboli preto chorí. Gazdiné museli pozametať dom ešte pred východom slnka a smetie odniesť na križovatku - aby nemali v dome blchy. Na Zelený štvrtok sa nikdy nehádajte a nič nepožičiavajte.
Veľký piatok
Veľký piatok je dňom Kristovho ukrižovania. V ľudových poverách sa spája s magickými silami. V tento deň sa mali otvárať hory, ktoré vydávali svoje poklady, a nemalo sa nič požičiavať, lebo požičaná vec by mohla byť začarovaná. Nesmelo sa pracovať so zemou, ani prať bielizeň, lebo by bola namočená Kristovou krvou.
Zvyky
Podľa tradície sa ľudia na Veľký piatok chodili umývať do potoka, aby sa im vyhýbali choroby. Niekedy sa chlapci potápali a snažili sa ústami uchopiť zo dna kamienok, ktorý potom hodili ľavou rukou za hlavu, neboleli ich potom zuby.
Biela sobota
V tento deň ležal Ježiš Kristus v hrobe. Svoj názov získala zrejme od bieleho rúcha novopokrstených, ktorí prijali krst na veľkonočnej bohoslužbe. Názov môže pochádzať aj zo zvykov veľkého upratovania a bielenia, ktoré sa konali v tento deň pred nedeľou zmŕtvychvstania.
Zvyky
Ľudia sa starali o úrodu svojich polí. Na pole kládli krížiky z ohorených drievok a sypali na lúky popol z posväteného ohňa. Niekde sa za trámy domov dávali uhlíky, aby chránili pred požiarom.
