Zasiahlo Japonsko a vyvolalo vlny vysoké ako trojposchodový dom. Zanechalo za sebou 20 000 mŕtvych. Aby škôd nebolo dosť, fatálne poškodilo jadrovú elektráreň vo Fukušime. Vrátil sa po dekáde život miestnych obyvateľov do normálu?
Krajina vychádzajúceho slnka je známa aj svojimi častými zemetraseniami. Každoročne sa Japoncom pod nohami zatrasie zem aj 1 500-krát. Pred desiatimi rokmi sa však triasla tak mocne, že sa vychýlila zemská os.
Rekordné zemetrasenie
Bolo marcové popoludnie, jedna minúta po trištvrte na tri, keď zhruba 130 kilometrov východne od mesta Sendai na hlavnom japonskom ostrove Honšú vypuklo extrémne silné zemetrasenie. Epicentrum bolo v podzemí, zhruba 25 kilometrov. Dramatické otrasy trvali nekonečných 6 minút. Nič podobné od roku 1900 odborníci nezaznamenali.
Do histórie vstúpila udalosť pod menom zemetrasenie v Sendai, hoci je známe i ako veľké zemetrasenie v Tōhoku – podľa regiónu, ktorý bol zasiahnutý najviac. Do rebríčkov najsilnejších zemetrasení histórie sa zapíše 9. stupňom Richterovej škály. Silu otrasov pocítili aj v tak vzdialených oblastiach, akými sú Petropavlovsk, Kamčatka, viaceré miesta na Taiwane či čínsky Peking.
Počiatočný najsilnejší otras a stovky ďalších dotrasov v nasledujúcich dňoch spôsobili obrovské škody. O tom, že sa schyľuje k niečomu veľkému, svedčilo niekoľko „slabších“ otrasov so silou zhruba 7,2 stupňa len pár desiatok kilometrov od epicentra hlavného zemetrasenia dva dni pred katastrofou. Nikto nemohol tušiť, že išlo len o nevinnú predohru.
Keď zapípali mobily
Varovanie predbehlo osudné otrasy len o pár sekúnd. A to aj napriek tomu, že Japonsko má skutočne špičkový systém odhaľovania a varovania pred zemetraseniami. Po celej krajine sú rozmiestnené tisícky seizmografov, ktoré po zachytení primárnych otrasov okamžite upozornia obyvateľov na hroziace nebezpečenstvo.
11. marec 2011 bol piatok. Tisícky žiakov, ich rodičov a učiteľov sa chystali na oslavy konca školského roku. Niektorí žiaci zdobili školy pred oslavami, iní mali deň voľna. Boli to práve školy, kde zahynuli stovky detí naraz, hlavne v dôsledku ničivej vlny cunami. Tá pohltila po zemetrasení až 600 kilometrov štvorcových pevniny.
Po prvom hlavnom zemetrasení v nasledujúcej hodine prišli ešte tri ďalšie, mimoriadne silné otrasy so silou okolo 7 stupňov. Potom sa obloha zatiahla zvláštnymi mrakmi a dymom, ako spomínajú preživší. Začalo snežiť. Ľudia vyhnaní z budov, ktoré sa mohli kedykoľvek zrútiť, sa vonku triasli zimou. Nebolo sa kam vrátiť do tepla, všetko naokolo vyzeralo ako v apokalypse.
Vlna veľká ako dom
Po 11. marci zaznamenali prístroje stovky menších otrasov, z nich niekoľko tuctov malo magnitúdu 6 a dva dokonca magnitúdu 7. Ani zďaleka sa však nevyrovnali ničeniu, ktoré so sebou priniesli následné vlny cunami. Tie vznikajú, keď sa pod vplyvom silných otrasov rozkolíše morská či oceánska hladina.
Obávané cunami nie sú v tejto pacifickej oblasti nečakané, ich intenzita sa však nedala predvídať a rovnako sa im nedalo zabrániť. Hlavné zemetrasenie vytvorilo vlny veľké až 15 metrov, teda zhruba vo výške šesťposchodového domu. Práve tie zaplavili mesto Sendai vrátane jeho letiska, širokého okolia a elektrárne Fukušima. Zasiahnutá oblasť bola obrovská. Voda brala so sebou lode, domy, autá, stromy, jednoducho všetko, čo jej stálo v ceste. Mnohých ľudí uväznila na strechách domov, kde strávili celé dni čakajúc na záchranu.
Tí šťastnejší sa uchýlili do provizórnych ubytovní, napríklad školských telocviční či stanových mestečiek. Keďže zásobovanie plynom, elektrinou či vodou bolo prerušené, ľudia si nasledujúce dni varili len ryžu na provizórnych ohniskách. V najzasiahnutejšej oblasti boli tisícky preživších odkázané na prídely potravín po celé týždne.
V nasledujúcich týždňoch dobrovoľníci spolu s políciou prehľadávali zatopené oblasti. Všade boli tony trosiek a neuveriteľný zápach z obrovského množstva mŕtvych rýb a iných živočíchov.
