Ostala však ochrnutá na vozíčku a len s námahou pohne rukami a pohladkanie synčeka Oliverka (4) je pre ňu výkon dňa. Akoby toho nebolo málo, dlho bojovala s byrokraciou, aby jej pridelili osobného asistenta, ktorý by bol jej rukami a nohami... Mladá mamička Oliverka ostala na vozíčku po nehode spred necelých 2 rokov.
„Od krku som ochrnutá, no ruky sa mi čiastočne vrátili a trošku sa nimi dokážem pohnúť. Mám tracheostómiu, vývod z tenkého čreva. Brucho mám podobne rozpárané ako vlk z rozprávky o Červenej čiapočke. Krk mi už rezali spredu, zozadu aj zboku,“ vypočítala zranenia a operácie Veronika, ktorá si za posledných 24 mesiacov prešla peklom.
V nemocnici strávila 9 nekonečných mesiacov. Po príchode domov na ňu čakalo množstvo byrokratických vybavovačiek a po schválení od úradu si teraz hľadá osobného asistenta. „Mal by byť zodpovedný a spoľahlivý. Bez predsudkov a hlavne pozitívne naladený. Stáva sa akousi súčasťou rodiny a života toho druhého. Dúfam, že aj ja takého človeka nájdem,“ priala si Veronika, ktorá bola pred nehodou aktívna jedna radosť.
Parádny vozík na mieru
Okrem toho, že si rodina na seba znova zvykala a učila sa pracovať s Veronikiným hendikepom, museli sa minulý rok popasovať aj s úradmi a s byrokraciou. „Hneď zo začiatku som mala problém dostať sa čo i len k liekom, ktoré som mala predpísané. Všetko sme museli hradiť sami,“ dodala s tým, že po štyroch mesiacoch čakania sa im podarilo získať aj stropný zdvihák a schodiskovú plošinu.
Stav mladej ženy mohlo zlepšiť cvičenie a špeciálne rehabilitácie. Dvojtýždňový pobyt v jedinom špecializovanom zariadení, ktoré ju neodmietlo, však stál 5-tisíc eur. Našli sa však dobrí ľudia a vznikla zbierka Nádej pre Veroniku, vďaka čomu sa tam napokon dostala. „Je to pod záštitou OZ Ariella, ktoré zorganizovalo zopár benefičných koncertov, vďaka ktorým sme si mohli dovoliť rehabilitovať a nakúpiť to, čo mi štát poskytnúť nedokáže,“ doplnila energicky žena, ktorá sa po schválení žiadosti konečne dočkala pred Vianocami nového vozíka na mieru.
„Vozík bol vyčíslený takmer na 3 500 eur. Stále sa snažím pracovať na tom, aby som sa sama vedela s vozíkom pohnúť. Zdôrazňujem, že tento má už asi len 12 kg, a bola to láska na prvý pohlaď,“ povedala.
Svadba v nemocnici
Od osudnej nehody prejdú v apríli dva roky. „Vtedy sme akurát chystali svadbu, tak sme boli na ceste do Srbska manželovej rodine odniesť pozvánky a ukázať nášho vtedy 2-ročného syna. Mal to byť krásny výlet,“ zaspomínala si Veronika s lesknúcimi sa očami. Za Budapešťou však do nich zozadu vrazil rumunský vodič a auto so štvorčlennou posádkou skončilo na streche mimo diaľnice.
„Počas nehody som bola pri vedomí. Je to celoživotná trauma. Naozaj som si vtedy myslela, že umriem. Kričala som zo šoku, až kým ma neuspali záchranári,“ opísala chvíle hrôzy Veronika, ktorá bojovala o život päť týždňov v kritickom stave v maďarskej nemocnici. Jej svokor, ktorý sa tiež viezol v aute, však svoj boj po dvoch mesiacoch prehral. Je zázrak, že vtedy 2,5-ročný synček Oliverko vyviazol iba s odreninami.
„Vždy, keď na to myslím, ďakujem všetkým anjelom, že mi dali pozor na syna a vyviazol len s modrinkou. Ďakujem autosedačke, že ho zachránila,“ dodala a potom na chvíľu stíchla. Snúbenci Veronika s Michalom sa však napokon rozhodli zosobášiť v bratislavskej nemocnici. „Termín sme ponechali, ako bolo v pláne. Čo sme už mali robiť, keď sme už mali obrúčky s dátumom?“ zavtipkovala žena s tým, že museli aj vtedy riešiť byrokraciu. Nevedela sa podpísať. Napriek tomu si nezúfa a za základ považuje pozitívne naladenie a láskyplný prístup k ľuďom.
