Keďže nemal šancu dostať sa na obrazovku, našli mu po personálnych čistkách v televízii post vedúceho odboru výskumu programu a neskôr i vysielacieho centra. Nakoniec to dotiahol až na námestníka ústredného riaditeľa. Časom televíziu potichu opustil.
Výhra za milión
Meno Pavla Ruska sa potom objavilo v súvislosti s televíznou súťažou Match Game a firmou Lottop, v ktorej pôsobil zhruba dva roky. Keďže hlavný sponzor súťaže - známa zápalkáreň vďaka sponzorstvu nezarobila očakávané veľké sumy, ale naopak, ocitla sa v konkurze, začal sa teraz už podnikateľ Rusko obzerať po novom projekte. A tak bola založená spoločnosť Markíza. Spočiatku sa mala zaoberať síce výrobou dámskych pančúch, Pavla Ruska to však znova tiahlo k televíznym obrazovkám. Už v roku 1991 sa oženil so svojou prvou manželkou Vierou (54) pôsobiacou v médiách, vďaka ktorej mu na svadbu dokonca prišiel aj sám Vladimír Mečiar. Párik sa svojimi známosťami v radoch politikov netajil. Jediné, čo chýbalo, boli peniaze.
Keď sa v lete 1994 začalo licenčné konanie na voľný televízny kanál, prihlásila sa do výberového konania aj firma Pavla Ruska. Išlo o veľa, na novom kanáli mala vysielať úplne prvá súkromná televízia. Záujemcovia boli hneď traja. Práve v tomto čase došlo aj k podpisu zmluvy, ktorá o štyri roky neskôr spôsobila mnoho rozruchu a vyústila do známeho obsadenia televízie Markíza. Ešte pred rozhodnutím o udelení licencie podpísal Pavol Rusko zmluvu s firmou ESPÉ. Išlo o spoluprácu pri získavaní licencie a ako sa verejnosť neskôr dozvedela, v hre bolo 2,5 milióna vtedajších nemeckých mariek. O zmluve však nevedela vtedajšia spoločnícka Pavla Ruska Sylvia Volzová. Tá do spoločnosti Markíza priniesla tak potrebné financie vďaka svojim kontaktom v zahraničí.
Nová televízia začala napokon vysielať v posledný augustový deň roku 1996. U divákov mala veľký úspech a jej programy i známe tváre si ľudia veľmi rýchlo obľúbili, pretože predstavovala kontrast voči štátnej televízii. Nečudo, že sa spoločnosť ESPÉ snažila po úspešnom štarte získať sľúbené financie od generálneho riaditeľa Markízy Pavla Ruska. Ten sa pohľadávke snažil vyhnúť, jeho spoločníčka Sylvia Volzová ju však uznala. Keďže však peniaze vyplatené neboli, majiteľ spoločnosti ESPÉ Siloš Pohánka predal túto pohľadávku starému známemu Pavla Ruska - Mariánovi Kočnerovi, ktorý stál za firmou Gamatex.
