"Tak, ako som už uviedla, keď je potrebné predĺžiť núdzový stav, prihováram sa za zmenu ústavného zákona, aby reflektoval aktuálnu situáciu. Pandémia, ktorej čelíme, nám prináša novú situáciu, ktorú ústavodarca nepoznal a ani nemal ako poznať v čase, keď prijímal ústavný zákon, ktorý určuje hranice pre núdzový stav," uviedla pre TASR ministerka.
Na otázku, či súhlasí s predĺžením núdzového stavu, odpovedala tým, že nechce predbiehať debatu, ktorá bude v stredu (11. 11.) na vláde v nadväznosti na odporúčanie ústredného krízového štábu (ÚKŠ). Na jednej strane sa budú podľa jej slov zaoberať otázkou potreby pretrvávania opatrení, ktoré súvisia s núdzovým stavom a na druhej strane možnosťami aktuálnej právnej úpravy.
Vyhlásenie núdzového stavu upravuje ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. V čase núdzového stavu môže štát v zmysle zákona obmedziť základné práva a slobody, a to v nevyhnutnom rozsahu na nevyhnutný čas. Vláda ho môže vyhlásiť, ak došlo, alebo bezprostredne hrozí, že dôjde, k ohrozeniu života a zdravia osôb, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt. Najdlhšie môže v zmysle zákona trvať 90 dní.
Premiér Igor Matovič (OĽANO) v utorok zopakoval, že núdzový stav je potrebný. OĽANO jeho predĺženie podporí, Sme rodina nebude proti. Predseda strany SaS Richard Sulík chce apelovať na vládu, aby nepredĺžila núdzový stav o ďalších 90 dní. Vie si predstaviť kompromis a jeho vyhlásenie napríklad na 30 dní.
ÚKŠ na svojom pondelkovom (9. 10.) rokovaní odporučil vláde predĺžiť núdzový stav o ďalších 90 dní. Ak by tak neurobila, núdzový stav by sa mal skončiť 14. novembra. Kabinet ho vyhlásil od 1. októbra na 45 dní. V súvislosti s pandémiou tak urobil už druhýkrát. Prvýkrát to bolo pri prvej vlne na jar. Kabinet ho vtedy vyhlásil 16. marca, trval do polnoci zo soboty na nedeľu 14. júna. Týkal sa iba zdravotníctva. Mimoriadna situácia, ktorú vláda vyhlásila od 12. marca, trvá naďalej.
