Áno, jesenný hit Jojky Uhorčík je predovšetkým dielom Reného Štúra (46), s ktorým sme sa rozprávali aj o tom, či sa pri nakrúcaní popíjalo a prečo do úlohy Jánošíka neobsadil osvedčené sexsymboly Koleníka s Maštalírom.
Tento seriál by mohol byť najväčším úspechom vo vašej kariére. Cítili ste to tak od začiatku? Ten potenciál?
Ani úspech, ani kariéra nie je to, prečo to robíme. Spolu s režisérom Miškom Židzikom sme chceli urobiť niečo inak. Dali sme dohromady perfektnú partiu, ktorá sa snaží aj v najťažších situáciách ukázať ľahkosť bytia a žitia... Na Slovensku veľa tých dôvodov na zasmiatie nemáme a táto zbojnícka téma je veľmi bohatá na humor, plná možností a prekvapení, ako sa dá zvrátiť dejová línia. Jediným naším zámerom je odľahčiť a zabaviť. Ostatné prenechávame slovenskému divákovi.
Pomerne veľký priestor tu aj vo väčších úlohách dostali neherci. Prečo? Nespomaľovali nakrúcanie?
Tomáš Bezdeda, Martin Mihalčín, Nathael Tsimbazafy sa veľmi rýchlo prispôsobili a dávajú seriálu inú energiu. Je tam ľahkosť a nadsádzka, keď sa aj niekto pomýli, tak sa absolútne nič nedeje, zasmejeme sa a natočíme znovu. V podstate ich obdivujem, ako zvládli tento rýchlokurz herectva. Boli vždy perfektne pripravení a dobre naladení, to je základ. Najväčším potešením pre nás je ich hudobný vklad, ktorý povznesie seriál a poteší dušu. Martin je veľmi tvorivý a každú chvíľku nám ponúkne novú pesničku, ktorú berieme všetkými desiatimi. Tomáš nám zase ponúka krásne terchovské piesne a Nathael aj niečo zaspieva a zarapuje...
Čím to je, že ste sa pri obsadzovaní postáv takpovediac totálne vyhli momentálne najpopulárnejším slovenským hercom? Žiaden Koleník či Maštalír v úlohe Jánošíka...
Na Slovensku máme veľa dobrých a zaujímavých hercov, ale ja som vyberal partiu. Všetko sme priatelia, ktorí sme spolu robili na iných projektoch, alebo spolu športujeme, hráme hokej, futbal... Opakujem, nie sme len kolegovia, ale sme priatelia. Myslím, že práve to nám robí pohodovú atmosféru pri natáčaní.
Ilúziu okolia Terchovej vytvárate na Záhorí. Bolo to náročné, či s detailami ste sa netrápili, keďže ide o komédiu?
Uhorčíka točíme v gazdovskej dedinke Abeland, ktorá akoby bola postavená a vybavená presne pre naše potreby. Sú tam husi, kačky, zajace, kozy, prasiatka, v podstate všetko živé, ako to bolo kedysi. Ďalej je tam kováčska dielňa, hrnčiarsky kruh, staré pece na chlebík a aj náš zbojnícky tábor. Ten sme kozmeticky upravili, prispôsobili podľa predstáv režiséra, a mohli sme točiť.
Cítiť, že na pľaci bolo veselo, či už boli kamery zapnuté alebo vypnuté. V súdku bol naozaj alkohol?
Áno, marhuľovicou proti zime sme o piatej ráno začínali dvanásť- a viachodinové natáčanie... Utužili sme kolektív a hneď sa nám veselšie pracovalo. Ako povedal Baťa, jeden spokojný zamestnanec urobí viac roboty ako traja nespokojní. Tak sme sa snažili, aby všetci v našom úžasnom štábe boli spokojní. Môžem potvrdiť, že to funguje.
Po dlhšej dobe hráte so Sväťom Malachovským. Tá chémia medzi vami medzičasom nevyprchala?
So Sväťkom nám to nikdy nevyprchá, zohrávali sme sa spolu dvadsať rokov. Stačí, keď sa na seba pozrieme, a okamžite to funguje. Sväťko je brilantný improvizátor. Vždy ma vie niečím tak odpáliť, že dostanem záchvat smiechu a na pätnásť minút sme dotočili.
