Vyhlásila to vo štvrtok na štvrtom ročníku Austria World Summit vo Viedni na panelovej diskusii s názvom Reagujme na klimatickú krízu _ buďme súčasťou riešenia prezidentka SR Zuzana Čaputová. Potrebná je podľa nej takisto ekologická transformácia slovenskej ekonomiky.
Čaputová počas panelovej diskusie v priestoroch španielskej jazdeckej školy vo viedenskom Hofburgu predstavila nový plán prezidentskej kancelárie stať sa uhlíkovo neutrálnou do roku 2030. Súčasťou tohto plánu je napríklad vysadenie 1300 stromov ročne, pričom už v októbri ich pribudne 500. Úrad prezidentky chce takisto inštalovať prvky zelenej infraštruktúry _ zelené strechy a steny, a postupne prejsť na elektromobilitu. Prezidentská kancelária navyše prestala používať plasty a v záhrade Prezidentského paláca umiestnila včelie úle a minulý týždeň dokonca vyprodukovali prvý vlastný med.
Čaputová ďalej upozornila na to, že podľa vedcov budú dôsledky klimatickej krízy v roku 2100 predstavovať päťkrát smrteľnejšiu hrozbu, než je aktuálna pandémia COVID-19. "V oblasti klimatickej zmeny vedia všetci, čo je potrebné robiť. Musíme len ukázať vôľu a konať spoločne," konštatovala prezidentka a odsúdila tých, ktorí napriek nesporným dôkazom spochybňujú ničivé a nezvratné dôsledky klimatickej zmeny.
"Už teraz konzumujeme 1,5-krát viac, ako je kapacita zdrojov na Zemi. Máme na výber: môžeme pokračovať v tomto experimente s našou planétou alebo môžeme konať," apelovala Čaputová.
Politici podľa nej nemôžu predstierať, že klimatická kríza nie je naliehavým problémom. Transformácia ekonomík, ktoré sú zároveň zelené aj prosperujúce, je možná.
V panelovej diskusii okrem Čaputovej osobne vystúpil aj chorvátsky prezident Zoran Milanovič a virtuálne sa pripojili podpredseda Európskej komisie pre ekologickú dohodu Frans Timmermans a predseda španielskej vlády Pedro Sánchez.
Cieľom samitu, ktorý sa koná pod záštitou rakúskeho prezidenta Alexandra Van der Bellena pravidelne od roku 2017, je zvyšovanie povedomia o klimatickej kríze. Témou tohto ročníka je vzťah medzi klimatickou krízou a pandémiou COVID-19.
Samit otvoril jeho zakladateľ, bývalý guvernér Kalifornie Arnold Schwarzenegger, prostredníctvom on-line príhovoru zo svojho domovského štátu. Vyjadril presvedčenie, že civilizácia a príroda môžu žiť v harmónii. Klimatická zmena je podľa jeho slov pandémiou našej planéty.
S krátkymi príhovormi vystúpili aj rakúsky prezident Van der Bellen, rakúsky kancelár Sebastian Kurz, odzneli aj videopríhovory britského princa Charlesa a generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa. Šéf OSN pripomenul, že v dôsledku takzvaného lockdownu sa síce krátkodobo zlepšila kvalita ovzdušia v mnohých mestách, no je potrebné zamerať sa na klimatickú spravodlivosť. Na následky globálneho otepľovania totiž doplácajú najchudobnejšie a najzraniteľnejšie regióny sveta.
Podľa Guterresa môžeme ísť ďalej cestou fosílnych palív, ktoré prinášajú znečistenie životného prostredia, alebo investovať do obnoviteľných zdrojov energie a zelených technológií.
Van der Bellen upozornil, že proti klimatickej kríze neexistuje nijaké očkovanie a jediným účinným prostriedkom je naše rozhodné a spoločné konanie, čo platí aj pre naštartovanie ekonomiky po koronavírusovej kríze.
