Ako uvádza portál Metro, Sophie Fields nič podobné predtým nezažila. Najskôr len počula zvláštne zvuky, o chvíľku neskôr dostala priamo za volantom záchvat. Sanitka ju previezla do nemocnice, no vtedy ešte netušila, že išlo o prvý príznak nádoru, ktorý jej rastie v mozgu. Presnú diagnózu sa dozvedela až o 4 mesiace neskôr a lekári jej oznámili, že potrebuje urgentnú operáciu mozgu.
„Mala som bolesti hlavy, ale nenapadlo mi nič zlé, pretože veľa ľudí bolieva hlava. Keď som dostala záchvat, myslela som si, že mám epilepsiu,“ vysvetľuje Sophie. Magnetická rezonancia odhalila, že má v mozgu nádor vo veľkosti broskyne.
„Do šiestich dní som podstúpila operáciu. Bol dosť veľký, a tak ho bolo treba vyoperovať. Dokázali mi odstrániť iba 50% z neho, ale biopsia ukázala, že nejde o rakovinový nádor, a tak som si myslela, že budem môcť ďalej žiť tak, ako predtým,“ opisuje svoje pocity Sophie.
Keď bolo po všetkom, opäť sa vrátila k bežnému životu a chcela na všetko zabudnúť. Keď sa jej vrátili bolesti hlavy, lekári jej oznámili, že nádor opäť rastie. Podstúpila chemoterapiu a rádioterapiu v snahe zmenšiť nádor, ktorý jej zostal v mozgu, avšak liečba nebola úspešná. Situácia sa na chvíľu zlepšila, avšak neskôr prišla ďalšia rana, keď začala trpieť slabými záchvatmi. Rast nádoru sa opäť zrýchlil.
Po konzultácii s lekárom sa dohodli, že jej časť nádoru opäť chirurgicky odstránia. Operovali ju 12. marca a tentokrát bol zákrok úspešnejší. Do piatich dní odišla z nemocnice.
25-ročná Sophie z anglického Brightonu v Sussexe začala liečbu tesne predtým, ako vo svete vypukla pandémia koronavírusu, a tak musela ťažkej životnej situácii čeliť sama vo svojom dome. „Bolo desivé vedieť, že mám rakovinu a že tu je šanca, že mi zrušia chemoterapiu,“ opisuje svoje pocity. Sophie je na polceste liečby a tentokrát sa zdá, že bude úspešná.
„Po mojich posledných výsledkoch sa zdá, že sa všetko začína stabilizovať. Mala som veľké šťastie, že pri tejto chemoterapii som mala menej vedľajších príznakov ako predtým. Vypadli mi vlasy, cítila som sa unavená, chorá, ale nebola som pripútaná k posteli tak ako predtým,“ tvrdí Sophie, ktorá na svojej ceste každý týždeň nachádza niečo pozitívne. Čaká na ďalšie výsledky testov a verí, že budú opäť o niečo lepšie.
