V kaštieli v Hanušovciach nad Topľou (okr. Vranov nad Topľou) vystavujú štafírung, teda svadobné veno, aké sa len tak nevidí. Z pokolenia na pokolenie ho dedili ženy jedného z najstarších uhorských rodov - rodu Dessewffy, a pri svadbe ho získala grófka Mária Gundelfingen z Budapešti, ktorá sa v roku 1937 vydala za Mikuláša Dessewffyho. Jedinečné cennosti ukrývali neuveriteľných 75 rokov a v utorok ich prvýkrát predstavili verejnosti.
Korene šľachtického rodu Dessewffy siahajú až k Belovi IV. a k tatárskemu vpádu na územie Uhorska. Obrovský majetok svojim potomkom zabezpečil najmä Ján Dessewffy, ktorý bol blízkym priateľom kráľa Maximiliána. Práve do takejto významnej rodiny sa vydala aj Mária Gundelfingen, ktorá však tiež pochádzala zo starého a slávneho rodu.
Sobáš Márie a grófa Mikuláša Dessewffyho sa konal v Budapešti v roku 1937. Manželia bývali v Koprivnici (okr. Bardejov) až do roku 1945, keď prišla sovietska armáda a s ňou aj režim, ktorý nenávidel majetných ľudí a šľachtu. Začala sa rabovačka.
„Pri príchode vojakov sa Mária ukrývala v izbe s troma malými deťmi. Keď ju našli, strhávali z nej cennosti. Podarilo sa jej však uchrániť diamantový snubný prsteň a ukrývala ho v pravej ruke. Doteraz ho nikto nevidel,“ povedal riaditeľ múzea v Kaštieli v Hanušovciach nad Topľou Samuel Bruss.
Ide o jeden z najvýznamnejších unikátov na Slovensku. „Rovnako sa zachovala aj perlová brošňa, nádherná brošňa z českého granátu a ďalšie cennosti. Tie tiež boli vystavené, ale len jeden deň, potom musia kvôli svojej vysokej hodnote do trezoru,“ uviedol Bruss, ktorý je veľmi vďačný pozostalým po šľachtickom rode. Múzeu totiž všetky exponáty podarovali. Urobili to z presvedčenia, že ich má právo vidieť čo najviac ľudí.
Návštevníci si tak môžu prehliadnuť aj vzácny porcelán, strieborné stolovacie súpravy i spodnú bielizeň šľachtičnej. Je to majetok, ktorý sa jej v roku 1945 podarilo v truhliciach zachrániť útekom na vozoch, ktoré sú tiež súčasťou výstavy. Jedna z nich jej dokonca v pôvodnom stave. Máriinho manžela komunisti 8 rokov väznili v Leopoldove. Napriek tomu na Československo a neskôr Slovensko táto rodina nikdy nezanevrela. A hoci mali ponuky zo zahraničia, nikdy sa tam neodsťahovali. Do smrti žili v Paňovciach pri Košiciach.
