Ako informoval spravodajský server Novaja gazeta, na prehliadke sa zúčastnilo približne 14 000 vojakov, viac ako 200 vojenských vozidiel a 75 lietadiel a vrtuľníkov.
Na prehliadke sa tradične zúčastňuje prezident Vladimir Putin, ktorý vo svojom príhovore uviedol, že "toto víťazstvo určilo budúcnosť planéty na ďalšie desaťročia a navždy zostalo zapísané v histórii ako najväčšie, a to z duchovného i morálneho hľadiska".
Po minúte ticha za padlých a ďalšie obete Veľkej vlasteneckej vojny Putin vo svojom krátkom prejave vyhlásil, že "najmä ruský národ porazil strašné, totálne zlo", zničil 75 percent bojovej techniky protivníka a za cenu veľkých obetí dospel až k spravodlivému a konečnému víťazstvu. "Toto je hlavná, čestná a ničím neskreslená pravda o vojne," vyhlásil Putin.
Zdôraznil, že "milióny ľudí rôznych národností zo všetkých republík Sovietskeho zväzu", na fronte i v tyle, v partizánskych jednotkách i odboji - bojovali (...) a "oslobodili európske štáty od útočníkov, ukončili strašnú tragédiu holokaustu, zachránili obyvateľov Nemecka pred nacizmom pred jeho smrtonosnou ideológiou".
Ruský prezident uviedol, že budúcnosť sveta si ani nemožno predstaviť, ak by na jeho obranu neprišla Červená armáda.
Putin zároveň vyhlásil, že Rusko nikdy nezabudne na príspevok spojencov Sovietskeho zväzu z protihitlerovskej koalície a všetkých bojovníkov proti nacizmu za ich pomoc pri dosiahnutí víťazstva v druhej svetovej vojne.
Vyzdvihol hrdinstvo veteránov Veľkej vlasteneckej vojny, ktorí podľa neho zachránili celé národy "pred smrťou, barbarstvom a zotročením". "Tento hrdinský čin je - bez preháňania - dedičstvom celého ľudstva," uviedol ruský vodca.
Svoj prejav Putin ukončil vyhlásením o otvorenosti Ruska voči spoločnému bezpečnostnému systému vo svete. "Chápeme, aké dôležité je posilniť priateľstvo, dôveru medzi národmi, a sme otvorení dialógu a spolupráci v aktuálnych otázkach medzinárodnej politiky," vyhlásil.
Dodal, že medzi tieto okruhy tém patrí vytvorenie spoločného spoľahlivého bezpečnostného systému, ktorý "je potrebný pre zložitý a rýchlo sa meniaci moderný svet". "Iba spoločne ho môžeme chrániť pred novými hrozbami," zdôraznil Putin.
Portál Novaja gazeta dodal, že na Červenom námestí okrem príslušníkov ruských ozbrojených a bezpečnostných síl defilovali aj jednotky z viac ako desiatich krajín vrátane Azerbajdžanu, Arménska, Bieloruska, Indie, Číny, Moldavska a Srbska.
Okrem veteránov druhej svetovej vojny sa prehliadke z čestnej tribúny prizerali aj zahraniční hostia. Medzi nimi boli napríklad prezidenti Bieloruska a Srbska Alexandr Lukašenko a Aleksandar Vučič, či šéfovia neuznaných kaukazských republík Abcházska a Južného Osetska.
Na tribúne chýbal kirgizský prezident Sooronbaj Žeenbekov, ktorý síce do Moskvy pricestoval, ale na Červené námestie už neprišiel, keďže niekoľkí členovia jeho delegácie boli pri príchode do Ruska pozitívne testovaní na koronavírus.
Pre prehliadku na Červenom námestí bolo pre dopravu uzavreté širšie centrum Moskvy. V uliciach vedúcich k námestiu sa zišli ľudia, ktorí chceli vidieť aspoň príjazd bojovej techniky. Ako konštatovala Novaja gazeta, väčšina z nich napriek odporúčaniam nemala rúška ani iné ochranné pomôcky.
Slávnostná vojenská prehliadka sa pôvodne mala konať 9. mája, ale pre epidémiu koronavírusu nového typu bola preložená na 24. júna. Vojenské prehliadky v niektorých mestách a regiónoch z epidemiologických príčin zrušili aj v tomto náhradnom termíne.
Niektorí politológovia považujú prehliadku na Červenom námestí, kde defilovala aj najmodernejšia bojová technika, za propagandistický ťah Kremľa - aj vzhľadom na blížiace sa hlasovanie o zmenách a doplneniach do ústavy Ruskej federácie.
Ústavné zmeny schválené medzičasom aj parlamentom majú Putinovi umožniť kandidovať za prezidenta na ďalšie dve funkčné obdobia. Zmeny okrem iného zahŕňajú aj posilnenie prezidentských právomocí, zákaz homosexuálnych manželstiev a zmienku o "viere v Boha" ako jednej z tradičných ruských hodnôt.
Medzi navrhované zmeny patrí aj to, aby mala ruská ústava prednosť pred medzinárodným právom. Putin tiež navrhol, aby vysoko postavení vládni činitelia nesmeli mať občianstvo cudzieho štátu a ani povolenie na pobyt v cudzine.
