Jeho šikovné ruky pomohli od bolesti už takmer 200-tisíc ľuďom. Ako si spomína na svoje začiatky? Levoča je mekkou ľudí so zrakovým hendikepom. Aj Štefanovi rodičia sa do tohto mesta presťahovali preto, aby mu vytvorili čo najlepšie podmienky na rozvoj, ešte keď bol dieťa. Dnes obľúbený zamestnanec tamojšej nemocnice totiž nevidí od narodenia.
„Tu som vyštudoval aj Stredné odborné učilište zdravotnícke, odbor masér. Už od začiatku ma to veľmi bavilo, lebo som mohol naplno využiť svoje hmatové schopnosti, ktoré mi príroda nadelila asi ako náhradu za to, že ma obrala o zrak. Svoje povolanie mám veľmi rád. Pomáha mi dosiahnuť pocit užitočnosti,“ vysvetľuje Štefan.
Poznáva ich podľa hlasu
Fyziatricko-rehabilitačnému oddeleniu je verný už od školy. „Na tomto oddelení som praxoval počas štúdia, a preto mi môj prvý pracovný deň neprišiel ako niečo nové. Prostredie mi nebolo neznáme a tiež ani kolektív,“ zaspomínal si na začiatky v tomto zariadení. Dodnes v ňom pracuje veľmi rád – a ľudia ho majú radi.
„Roky ubehli rýchlo a hodnotím ich ako bohaté a pestré, naplnené prácou a pomocou ľuďom,“ hodnotí tri desiatky rokov Štefan, ktorý je výnimočný aj tým, že ako jeden z mála nevidiacich sa dokáže sám podpísať. A pacientov spoznáva už podľa hlasu. Stali sa niečím ako jeho „štamgasti“. „Pamätám si takmer každého, aj keď ich ku mne chodievalo denne 26 - 27. Takže za tých 30 rokov som už poskytoval masáže takmer 200-tisíc krát,“ uzavrel šikovný muž.
