Slováci žijúci vo Švajčiarsku začali okamžite podnikať kroky na jeho záchranu. Z priestorov zhoreniska vyniesli až 1 200 ton požiarnej sutiny! Objekt postupne vyčistili od náletovej zelene, pozbierali a uskladnili zvyšky balustrád a kamenných zábradlí roztrúsených po okolí. A hoci majú pred sebou ešte veľa práce, bývalé honosné sídlo aristokracie už teraz odhaľuje svoj pôvodný cveng.
Rekonštrukciu secesného zámku jeho noví majitelia odštartovali na jar. V polovici marca sa začala príprava debnenia na strop prvého poschodia kaštieľa. Tieto práce však majitelia sledovali už len virtuálne. Od poslednej, februárovej návštevy sa na Slovensko totiž nedostali kvôli koronavírusu.
Zo Švajčiarska, kde žijú, sa im podarilo na rodné Slovensko vycestovať až v uplynulých dňoch. „Tým, že žijeme v krajine, ktorá bola koronou postihnutá skoro najviac, nemali sme povolenie vycestovať. Tie práce pokračovali, pravidelne sme dostávali fotky a videá. Je to obdobie, ktoré sa nebude opakovať a chceli sme to vidieť. Ale boli sme pri tom aspoň virtuálne,“ povedala majiteľka objektu Jana Škottová.
V čase, keď nemohli vycestovať na Slovensko, prebiehali na Kuneradskom kaštieli práce, ktoré majú sceliť objekt, keďže z neho zostali len obvodové múry a zopár vnútorných priečok. „Vybudovali sme strop ponad celé prízemie, okrem častí, ktoré budú otvorené kvôli schodiskám alebo výťahu a dostali sme už aj povolenie na vybudovanie stropu druhého poschodia,“ vysvetlila Jana Škottová.
Podľa nej budú stabilizačné práce pokračovať ešte asi dva mesiace, objekt v tejto fáze dostane aj provizórnu strechu, a potom stavebný ruch na dlhší čas utíchne. „Pre zámok to bude najdôležitejšie obdobie, pretože sa rozhodne, akú bude mať budúcu podobu a využitie. Takže tie rozhodnutia, ktoré sa budú robiť za ten rok, budú pre zámok z dlhodobého hľadiska najdôležitejšie,“ uzavrela Škottová.
Zo zmien, ktoré sa udiali v kaštieli, je nadšený aj miestny aktivista a organizátor protestov na záchranu Kuneradského kaštieľa Miroslav Bellan. „V interiéri zámku som bol po dvoch rokoch. Dnes vyzerá úplne inak. Po vyvezení sutiny opäť začína dýchať zámockou atmosférou. Som nadšený,“ podotkol.
25. septembra 1944 – počas SNP ho vypálili nemecké jednotky
10. marca 2010 – strechu kaštieľa zasiahol veľký požiar
20. októbra 2018 – chátrajúci zámok opäť vyhorel
Grófske sídlo aj liečebňa
Kaštieľ dal postaviť v roku 1916 gróf Ballestrém, pruský junker. Stavba mala pôvodne slúžiť ako rekreačný lovecký kaštieľ pre vtedajších cisárov Rakúsko-Uhorska a Nemecka – Františka Jozefa a Viliama II. Po vypuknutí 1. svetovej vojny sa tento zámer neuskutočnil. Slúžil ako rodinné sídlo pre potreby rodiny Ballestrémovcov, ktorí zámok navštevovali. Počas SNP mala v zámku sídlo 2. partizánska brigáda M. R. Štefánika, a preto ho vypálili Nemci. V roku 1959 sa dočkal rekonštrukcie a slúžil ako liečebňa. Potom ho vlastnili Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, tie však do neho neinvestovali a zámok chátral. Prvé čistiace práce sa začali vlani v októbri.
