Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP.
Washington sa zároveň zaviazal podporiť irackú ekonomiku, ktorá zápasí s veľkými ťažkosťami. Irak naopak prisľúbil, že zabezpečí ochranu zostávajúcich amerických základní.
Presný plán stiahnutia amerických jednotiek nebol bezprostredne známy, uviedla agentúra Reuters.
Na základniach v Iraku je aktuálne rozmiestnených okolo 5200 amerických vojakov. Tvoria väčšinu širšej koalície, ktorú v roku 2014 pozvala do krajiny iracká vláda, aby pomohla v boji proti džihádistom z tzv. Islamského štátu (IS).
Rozhodnutie o čiastočnom stiahnutí amerických vojsk z Iraku bolo oznámené po skončení prvého strategického dialógu medzi krajinami za viac ako desaťročie. Rokovania sa uskutočnili vo štvrtok formou videokonferencie, ktorú si vynútila koronavírusová pandémia.
V spoločnom vyhlásení vydanom po štvrtkových rozhovoroch Irak a USA skonštatovali, že cieľ, pre ktorý sa americkí vojaci v roku 2014 vrátili do Iraku - porážka IS - sa podarilo z veľkej časti naplniť.
"Spojené štáty opäť potvrdili, že nemajú záujem o trvalé základne ani stálu vojenskú prítomnosť v Iraku," uvádza vyhlásenie.
Medzi Irakom a Spojenými štátmi sa po nástupe proamerického premiéra Mustafu Kázimího v Iraku znížilo napätie, ktoré medzi krajinami panovalo v dôsledku januárového zabitia iránskeho generála Kásema Solejmáního na irackom území.
Iba niekoľko dní po generálovom zabití iracký parlament schválil uznesenie, v ktorom žiada ukončenie prítomnosti zahraničných vojakov v krajine. Prezident Donald Trump následne pohrozil zavedením sankcií proti Iraku.
Hoci sa vzájomné vzťahy po nástupe nového premiéra Kázimího zlepšili, americký diplomat v Bagdade Robert Ford uviedol, že "vzťahy sa neopravia za jeden deň".
