Už od nástupu súčasnej vlády a ministra vnútra Romana Mikulca (48) je na stole možná výmena policajného prezidenta Milana Lučanského (51), ktorý je v polovici svojho funkčného obdobia. Minister stále svoj definitívny verdikt nepovedal. Lučanský v rozhovore pre Nový Čas opisuje aktuálnu situáciu a otvorene priznáva, že nakoniec možno odíde úplne dobrovoľne.
Ako často sa stretávate s ministrom vnútra Romanom Mikulcom?
- Stretávame sa na pravidelných poradách v rámci vedenia každý utorok a potom pri prejednávaní činností, ktoré minister rieši. V súčasnosti aj na ústrednom krízovom štábe. Telefonicky sme v kontakte pravidelne, keď hovoríme napríklad o Schengene a pandémii. Povedal som mu návrhy a on ich prijal. Nemyslím si, že by sme mali nejaký napätý vzťah. Prišiel od vojakov, čo je diametrálne odlišný spôsob práce. Ako vojak nemá poňatia o niektorých veciach a zatiaľ rieši len koronakrízu. Keď sa skončí, tak zistí, čo je to byť ministrom vnútra.
Dá sa porovnávať jeho pôsobenie s ministerkou Denisou Sakovou?
- Dá sa, ona pracovala najskôr ako radová, potom štátna tajomníčka a ministerka. Ona vedela, čo ju čaká, ako riadiť verejnú správu. Tú policajnú časť nechávala aj preto, že to bolo vybudované na nejakej dôvere, lebo ona ma oslovila, či mám záujem, nestarala sa mi do roboty a neriešila policajnú prácu, ani sa nevypytovala. Teraz musím ministrovi vysvetľovať niektoré veci, prečo robíme niečo tak a tak.
Prekáža vám to?
- To sú veci, ktoré by sa možno pýtala aj ministerka Saková, keby tu bola. Riešime fungovanie hraníc, či vieme zabezpečiť karanténu osád a podobne. Niektoré veci zaskočia aj mňa a musím mu ich vysvetliť. Nie som ten typ, ktorý by šiel do sporu. Ja sa snažím vždy vysvetliť korektne. Aj pred Veľkou nocou som napríklad upozorňoval na to, že pri zastavovaní aút cez okresy bude problém, lebo sa to nedá korigovať.
Po tých nešťastných výstupoch, čo boli ku mne aj zo strany premiéra, tak následne na krízovom štábe sa mi premiér ospravedlnil. Dodal, že by očakával, aby som ich do budúcna na takéto veci upozornil, keďže som v tejto brandži profesionál. Ja som bol ticho, nechcel som povedať, že som na to upozorňoval, ale nikto ma nepočúval.
Nežiadali ste verejné ospravedlnenie?
- Na to si nepotrpím, stačilo mi, keď to povedal pred všetkými členmi vlády.
Preberali ste s Mikulcom aj možnú výmenu na poste policajného prezidenta?
- Pýtal sa ma, ako to vidím ja. Povedal som mu, že sú len tri možné postupy. Jeden horší ako druhý. Prvý je, že by som čakal, kým zmenia zákon, čím sa aj vyhrážajú. V tomto však už sú rozhodnutia Ústavného súdu, že by išlo o retroaktivitu a mal by som dokončiť svoj štvorročný mandát a potom by sa šlo podľa nových pravidiel. Ak by som bol na základe tohto odvolaný, tak by som určite na tom súde vyhral a museli by mi všetko doplatiť, dopočítať odchodné...
Tam by mohol byť problém aj ten, že ak prijmú zákon o hmotnej zodpovednosti, tak by to možno zosobnili na ministra a musel by mi to splácať zo svojich financií. (smiech) Druhý spôsob je, že by to šlo cez branno-bezpečnostný výbor, kde má koalícia väčšinu a našli by deväť hlasov.
Museli by to nejako odôvodniť pádnymi dôvodmi, čo by bolo s veľkým humbukom a zrejme očierňovaním. Tretí variant je, že by sa so mnou dohodli, že by som dobrovoľne sám odišiel a niečo by sa mi snažili ponúknuť. To som povedal, že mne nemajú už čo ponúknuť, aby ma to niekam posunulo a šiel by som len nižšie. Ešte jedna možnosť je, že ma tu budú trpieť a ostanem.
Ktorá je najpravdepodobnejšia?
- Zatiaľ sú v hre všetky tieto možnosti.
