Aj samočinne. V doteraz nepoznanej situácii si každý subjekt chráni vlastné záujmy a presadzuje svoju pravdu. Výsledkom sú zmeny zabehaných pravidiel v rozbehnutej sezóne. K tomu sa neuchýlili takmer nikde v Európe, kde buď súťaže zrušili, alebo ich dohrajú v nezmenenom formáte.
U nás si deväť klubov Fortuna ligy (okrem Slovana, Žiliny a Trnavy) presadilo skrátenú verziu nadstavbovej časti bez priameho zostupujúceho. Preto stratilo zmysel pokračovať v druhej lige. Výkonný výbor zväzu však rozhodol o päťkolovej dohrávke prvých šiestich tímov, pričom víťaz nastúpi v baráži o postup proti poslednému tímu najvyššej súťaže. Modifikáciou tabuľky sa zmenili bodové odstupy, takže Skalica či Poprad uvažujú o bojkote nadstavby.
Tréner Milan Lešický nepovažuje rozhodnutie prvoligových klubov o skrátenom formáte za správne. „Hovorí o ich zlej filozofii. Už dlho sa nepozerajú na futbal tak, aby ľudia prišli na štadióny, bavili sa a ukázali emócie. Kluby to skôr chcú odohrať iba zo zotrvačnosti. Hlasovaním, že chcú hrať len päť kôl, znechutili a odradili aj tých fanúšikov, ktorí na ich zápasy doteraz chodili. Mnohým klubom to takto vyhovuje - majú nižšie náklady, menšie starosti a žiaden tlak.“
Podľa Lešického kluby týmto konaním naznačili svoju zlú ekonomickú situáciu. Peniaze pre hráčov, ktoré zvyknú tvoriť viac ako polovicu rozpočtu klubov, sa nezháňajú ľahko. Najmä, keď príjmy zo vstupného a vysielacích práv sú prakticky nulové. „Kluby vlastne priznali vážne ekonomické problémy. Keď porovnáme platy našich ligistov s hráčmi v maďarskej, českej alebo poľskej súťaži, tak sme ďaleko najchudobnejší. Mladí hráči, aj mládežnícki reprezentanti, berú mesačne 600 - 900 eur. To nestačí ani na bežný život. Aj preto húfne odchádzajú.“
Lešický je presvedčený, že kluby by mali zmeniť myslenie. Nemôžu prísť a povedať, že nebudú hrať, lebo im to nevyhovuje, myslí si. „Futbal existuje preto, aby zabával ľudí. Futbalisti sú tu na to, aby trénovali, hrali a pobavili fanúšikov. Som rád, že sa bude dohrávať. Je to vždy lepšie, ako keby sa nemalo hrať vôbec. Zachoval sa aspoň prvok súťaživosti.“
