Ak je totiž proces schvaľovania povolenia príliš dlhý, vyžaduje si to aj dodatočné zmeny projektu, napríklad pre zmenu dopytu po rôznych bytoch.
"Celý proces komplikujú aj možnosti rôznych odvolaní, či už oprávnených, ale často aj čisto obštrukčných a špekulatívnych," upozornil výkonný riaditeľ inštitútu Juraj Suchánek. Podľa neho by mala byť k dispozícii jasná legislatíva, ktorá definuje procesy tak, aby bolo možné začať stavať vo vopred známom časovom horizonte.
Ako dodal Suchánek, problematické sú aj územné plány, ktoré je potrebné aktualizovať. "Potreby miest a obcí sa postupom času vyvíjajú a ani najlepší územný plánovač nemá krištáľovú guľu, aby urobil taký územný plán mesta, ktorý bude na 100 % vyhovovať potrebám aj desať rokov po jeho schválení," vyjadril sa Suchánek.
Zákon hovorí o priebežnej aktualizácii územných plánov, avšak samotné procesy sú podľa Suchánka odborne náročné a hlavne veľmi dlhé. "Nepružnosť týchto procesov je významným faktorom obmedzujúcim možnosti zmysluplnej výstavby. Priamo tak znižuje dosiahnuteľnú ponuku, nové byty sa stávajú nedostatkovým tovarom, a to spôsobuje rast ich cien," dodal Suchánek.
Na výslednú cenu nehnuteľnosti podľa Suchánka vplýva aj zložitosť procesov spojených s územným konaním. "Ak je pre územné konanie potrebných 100 vyjadrení, stanovísk a záväzných stanovísk, je zrejmé, že tieto náklady sa premietnu do výslednej ceny. Ak sú navyše vyžadované aj stanoviská, ktoré môžeme považovať za menej relevantné - napríklad stanovisko Leteckého úradu SR k výstavbe studne - je očividné, že systém zlyháva a takéto navýšenie nákladov je úplne zbytočné," uzavrel Suchánek.
Ako zdôraznil inštitút, zvyšovanie cien nehnuteľností je prirodzeným dôsledkom situácie na realitnom trhu, kedy dopyt prevyšuje ponuku. IUR teda pre zabezpečenie dostupného bývania volá po zmene existujúceho zákona, alebo po vypracovaní novej legislatívy.
