S plánom obnovy súhlasia aj slovenskí europoslanci.
Robert Hajšel (Smer-SD), tieňový spravodajca EP pre Fond spravodlivej transformácie, ktorý sa navýšením na 40 miliárd eur stal jedným z dôležitých nástrojov fondu obnovy, uviedol, že návrhy sedemročného rozpočtu EÚ a plánu oživenia ekonomiky po koronakríze, sú "krok dobrým smerom". Ponúkajú nové nástroje a peniaze na naštartovanie ekonomiky, ako aj na lepšiu prípravu na budúce krízy. Ocenil, že na sanáciu krízou postihnutých ekonomík je v hre 750 miliárd eur, z ktorých väčšiu časť tvoria granty a menšiu časť nízkoúročené pôžičky.
"V Európskom parlamente budem presadzovať, aby k peniazom z týchto nástrojov mali rovnaký prístup všetky krajiny, a aby hlavným kritériom prideľovania prostriedkov bol pokles hospodárskej aktivity v dôsledku koronakrízy. Lebo štáty ako Slovensko, ktoré po zdravotnej stránke neboli koronavírusom silno postihnuté, čelia v dôsledku preventívnych opatrení hospodárskej recesii," upozornil Hajšel.
Zdôraznil, že viaceré sektory ekonomiky, ako automobilový priemysel alebo cestovný ruch, ale hlavne malí a strední podnikatelia a živnostníci sa bez európskej pomoci z obrovského útlmu nedostanú.
"Som rád, že sa Európska komisia rozhodla navrhnúť zvýšenie rozpočtu pre Fond spravodlivej transformácie, za ktoré sa ako tieňový spravodajca vo Výbore pre priemysel a energetiku silno zasadzujem. Ide o fond, z ktorého budú môcť čerpať prostriedky aj slovenské regióny, ktorých prechod na zelenšiu ekonomiku by mohol mať výrazné negatívne dôsledky na zamestnanosť a príjmy," vysvetlil.
Poslanec Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) tvrdí, že plán obnovy ponúka mnoho dôvodov na optimizmus a balík za 750 miliárd eur spĺňa aj podmienku ambicióznosti a robustnosti.
Dodal, že tieto investície musia byť v súlade s cieľmi EÚ, ako je Európska ekologická dohoda aj záväzky Parížskej dohody. "Na to máme nástroj, ktorý som za EP pomáhal vyjednať - taxonómiu pre zelené investície. Pozitívne vnímam, že sa EÚ hlási k spravodlivej, inkluzívnej a digitálnej obnove. Solidarita s dôchodcami, deťmi, malými podnikateľmi, ale aj nezamestnanými, musia byť vôdzkou pri všetkých rozhodnutiach," odkázal Hojsík. Podľa jeho slov uznanie významu obehovej ekonomiky, viac zdrojov pre rozvoj vidieka, dodatočné zdroje pre Fond pre spravodlivú transformáciu, či prísľub lepšej koordinácie v obdobiach kríz, dávajú nádej, že EÚ sa poučila.
"Bol by som rád, keby sme išli ešte ďalej. Zabránenie investícií do budovania plynovej infraštruktúry, ukončenie dotácií pre znečisťujúce fosílne palivá bez ďalších klimatických záväzkov, slabá podpora prevencie vzniku odpadu či produkcie a používania toxických chemikálií, to sú oblasti, v ktorých musí Európa spraviť krok navyše," upozornil poslanec. A dodal, že Slovensko by ponúkané peniaze malo investovať do bezemisnej hromadnej dopravy v mestách a v rámci regiónov, či do zadržiavania dažďovej vody.
"Urgentne potrebujeme opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy. To znamená viac zelene, či vodozádržné opatrenia. Sme príliš závislí od automobilového priemyslu. Prechod na elektromobily znamená aj menej súčiastok, čo znamená menej dodávateľov. To, čo potrebujeme, je sa viac diverzifikovať, mať viac druhov priemyslu. A musíme byť tí, ktorí elektrické autá budú vyrábať a ktorí budú do nich vyrábať komponenty," upozornil poslanec a dodal, že ďalšou snahou musí byť modernizácia ťažkého priemyslu, aby mal priestor prechádzať na bezemisné technológie a investovať do nich a zaistiť napríklad, aby oceľ či chemické výrobky zo Slovenska "boli zelené".
Podľa Ivana Štefanca (KDH) rozsah financovania obnovy ekonomiky EÚ nemá v jej histórii obdobu a dodal, že pre Slovensko je kľúčový. "Dôležité je, že sme presadili, aby bol fond obnovy vytvorený na základe jasných mechanizmov a pravidiel pod kontrolou európskych inštitúcií," uviedol a ocenil, že prostriedky z neho pôjdu do oblastí ako inovácie, digitalizácia, zelené technológie a podpora malého a stredného podnikania, čo sa v budúcnosti vráti v podobe vyššieho rastu a lepšej kvality európskej ekonomiky.
