Ako pri toľkých deťoch vnímate Medzinárodný deň detí?
Takto je to. Moje deti sa volajú Noemi, Vivien, Timea a Eliot, takže my neoslavujeme ani meniny. Nevieme v podstate, kedy sú. Na sviatky sa dívame inak, dokážeme si ich urobiť kedykoľvek a MDD máme každý deň. Inak tento deň vnímam skôr ako pracovnú príležitosť, že deti idem niekde zabaviť.
Čo robíte, keď potrebujete chvíľu ticha?
Dobrá otázka. My sme strašne cirkusantská rodina. Ticho nastáva, keď deti uložíme večer spať... Poviem vám jednu príhodu. Išli sme na tie lazy a tesne predtým naša mačka priviedla na svet mladé. Vybavil som u susedov, aby sa nám o ne postarali, odchádzame a vidíme, ako mačka drží v ústach jedno z tých trojdňových mačiatok a v očiach má otázku: Tak vy idete preč a mňa tu necháte? Nakoniec som išiel so štyrmi deťmi, ženou, mačkou a jej dvomi mačencami. A my sme pritom neboli na jednom mieste, presúvali sme sa kade-tade. Takže otázka, ako je to u nás s tichom... Ticho je vzácnosť. Ale zistil som, že vlastne ten cirkus okolo seba potrebujem.
Cítite, že po narodení syna je vo vašej rodine mužský princíp rovnovážnejší so ženským?
Elinko je náš milovaný braček, Elinko je náš jediný chlapček, spievame si o ňom doma aj pesničky. Je to taký milý bonus a sestričky sa oňho starajú. Maminka si môže oddýchnuť, jedna ho kočíkuje, druhá prebalí, tretia pomôže s varením a upratovaním. Je to krásne, keď sa môžete s dôverou obrátiť na svoje deti – môžeme si niekam s manželkou aj odskočiť a vieme, že doma je všetko v poriadku. Keď teraz do nich investujeme svoju pozornosť, dôveru a lásku, tak verím, že sa o ne v budúcnosti nemusíme báť.
Štyri deti, to je už definitíva?
(smiech) Ja som to hovoril už po dvoch, navyše som neplánoval ani prvé dieťa. Ono to tak aj vyzerá, že robíš deti, kým nemáš syna – nie je to pravda. Ďakujem vesmíru, že je všetko tak, ako má byť. Veľmi sa z toho teším, vážim si to, čo mám a snažím sa byť pokorný.
