Výsledky výskumu, na ktorom sa podieľala aj slovenská vedkyňa Monika Mendelová pôsobiaca na univerzite v Edinburghu a zverejnili ho v stredu vo vedeckom časopise Nature Communications, naznačujú, že
Výskumníci skombinovali údaje získané zo satelitu Sentinel 2 s terénnym pozorovaním v Antarktíde, ktoré uskutočnili v rokoch 2017 - 2019 v období tamojšieho leta trvajúceho od novembra do februára. Aj keď má každá riasa iba mikroskopickú veľkosť, ak ich je veľa pokope, sfarbia sneh do zelena, čo môže byť viditeľné až z vesmíru.
"Snehové riasy sú kľúčovou súčasťou schopnosti kontinentu zachytiť oxid uhličitý z atmosféry prostredníctvom fotosyntézy. Tento výskum je významným pokrokom v chápaní spôsobu života organizmov v Antarktíde a tiež v tom, ako sa môže zmeniť v nasledujúcich rokoch, keď sa bude klíma otepľovať," uviedol Matt Davey z Univerzity v Cambridgei, ktorý výskum viedol.
Na zasneženom povrchu vedci identifikovali 1679 miest so zelenými riasami, ktoré pokrývali plochu 1,9 štvorcového kilometra. "Takéto množstvo dokáže zachytiť približne 479 ton oxidu uhličitého za rok," uviedol Davey. Rovnaké množstvo oxidu uhličitého sa vyprodukuje vo Veľkej Británii počas približne 875.000 priemerne dlhých jázd autom na benzínový pohon.
Výskuníci predpokladajú, že celkové množstvo CO2 zachyteného v antarktickými snehovými riasami bude pravdepodobne oveľa väčšie, pretože ho absorbujú aj červené a oranžové riasy, ktorými sa táto štúdia nezaoberala.
Vedci okrem toho zistili, že rozširovanie zelených snehových rias výrazne ovplyvňujú morské vtáky a cicavce, ktorých exkrementy pôsobia ako výživné prírodné hnojivo. To pomáha urýchliť ich rast. Tieto riasy sa našli pri pobreží Antarktídy, najmä na ostrovoch ležiacich pri západnom pobreží Antarktického polostrova. Vyskytujú sa v teplejších oblastiach, kde sa priemerné teploty počas leta držia tesne nad nulou.
