Vyhrnula si však rukávy a začala hľadať, kde by mohla pracovať a ako byť užitočná. Najskôr šila rúška, ktoré rozdávala, dnes pracuje v súkromnom testovacom laboratóriu a je doslova v prvej línii! V ochrannom odeve so štítom na hlave sa potí 5 hodín v kuse, dobrý pocit jej však nikto nezoberie.
Keď už bolo jasné, že Lenka (47) ako masérka robiť nemôže, skúšala nájsť niečo iné. „Najskôr som sa pustila do šitia rúšok, tie som však rozdávala zadarmo,“ zasmeje sa. „Pýtala som sa aj v lekárni, ale nepodarilo sa. Aj v supermarketoch som skúsila, ale zamestnali študentov. Nakoniec sa mi podarilo v súkromnom testovacom laboratóriu zamestnať, pracujem ako koordinátorka, čiže sú to vlastne administratívne práce,“ opisuje svoj boj o prácu.
„Robím dva dni v týždni, v utorok a vo štvrtok po 4 až 5 hodín, pokojne by som zobrala aj niečo iné,“ vysvetľuje. Práca je náročná a Lenka sa tak dostala priamo do prvej línie. „Oblečený máme celý čas ochranný odev, nemôžeme sa napiť, ísť na toaletu. Otestujeme tak 30 ľudí, je to dosť náročné a nepohodlné, ale som rada, že vôbec niečo mám. Je to na dohodu, ale išlo mi o to, aby som niečo robila, kde budem užitočná,“ opisuje situáciu s tým, že je to pre ňu vec osobnej cti robiť túto prácu a zároveň potrebuje mať aspoň nejaký príjem.
Ako to vyzerá
Aby ju zobrali, potrebovala Lenka prax v zdravotníckom zariadení, ktorú má. „Ja robím koordinačnú administratívnu činnosť, ale som v styku s pacientmi. Ráno sa oblečieme do ochranných odevov, dáme si štíty, všetko je za prísnych bezpečnostných opatrení,“ prízvukuje Lenka. „Dostaneme zoznam objednaných pacientov, dve kolegyne robia priamo odbery, ja pripravím skúmavku, dám štítok a podľa zoznamu overím osobné údaje, komunikujem s pacientom, všetko musí sedieť,“ opisuje deň v prvej línii. Na konci všetko uskladnia do chladiacich boxov.
„Zdôrazňujem, že všetko sa deje za prísnych bezpečnostných opatrení a odovzdám to zamestnancovi laboratória. Výsledky dostane klient mailom, to je podmienka, že musí mať mail, alebo jeho blízky rodinný príslušník. Nikdy sa nedozvieme, kto z nich má výsledky pozitívne a kto negatívne,“ vraví. Na konci dňa ochranný odev a pomôcky balia do vriec. „Narába sa s tým ako s nebezpečným biologickým odpadom a všetko ostatné dezinfikujeme,“ dodala Lenka, ktorá dokazuje, že sa roboty nebojí.
