Ako mnohí Slováci, vycestoval aj Anton Mišák z obce neďaleko Trenčína 10. januára za prácou do zahraničia. „Bol som v červenej zóne, 20 kilometrov od Bergama. Volal som do Ríma na náš konzulát, kde mi povedali, že pokiaľ mám papier na prepravu, môžem vycestovať,“ prezradil Anton Mišák s tým, že 31. marca sa rozhodol odísť. Ešte v ten deň ho troch kilometroch ho zastavili policajti a dostal pokutu 374 eur.
„Povedali mi, že buď sa vrátim, alebo budem pokračovať, ale mám to márne, lebo na každej diaľnici sú policajti a bude sa to opakovať. Na diaľnici ma opäť zastavili. Nielenže mi povedali, že nechápu, prečo mi predtým dali pokutu, pustili ma a ešte mi aj papier orazili. Takže chaos,“ opisuje svoj útek z Talianska Anton, ktorému sa podarilo doraziť až na slovenské hranice. Na hraničný prechod Berg pricestoval už aj spolu s kolegom 1. apríla no to ešte netušil, čo ho čaká. „Policajt sa nás vypytoval, odkiaľ ideme a aké máme plány. Povedal, aby som rovno pred ním zavolal na 112. Ako oni rozhodnú, tak sa zariadi. Na 112 mi povedali, že je to na mne ako sa rozhodnem, že môžem ísť do štátnej karantény, ale že mi schvaľujú aj chatu na samote, ak budeme aj s kolegom izolovaní,“ uvádza Anton.
Nekonečné čakanie na domov
Anton aj s kolegom napokon súhlasili so štátnou karanténou v Gabčíkove. "Povedali nám, že po príchode spravia testy a pokiaľ budeme negatívni, trvá to tak dva dni, pôjdeme domov,“ spomína. V čase rozhovoru ubehlo už 13 dní a Anton bol stále v karanténnom zariadení v Gabčíkove. S kamarátom ich síce dali na jednu izbu, ale so spoločným wc aj sprchou s dvomi mužmi, ktorí sa vrátili z Nemecka a jedným z Rakúska. „Ideme si len po stravu alebo sa osprchovať, na wc, alebo debatujeme cez balkón,“ opísal každodennú rutinu v karanténe.
Po otestovaní ho čakal obrovský šok. Aj s kolegom mali výsledky negatívne. Nemali teplotu, žiadne príznaky a boli už aj pobalení. Jeden z ich susedov, ktorí sa vrátili z Nemecka, bol ale pozitívny. Jeho dali na samotku a zvyšných štyroch mužov na inú izbu s tým, že musia počkať päť dní na ďalšie testovanie. Ak to podľa Antona bude mať jeden z mužov, tak sa to opäť predĺži. "Nemá to logiku. Ak by ma izolovali, už som mohol byť doma. Teraz neviem, dokedy tu budem, všetko si mám platiť, na deň to vyjde 13 eur. To tu nechám aj 500 eur," hnevá sa.
Trpký návrat z Nemecka
Jeho slová potvrdil aj Peter Belán (49), ktorý sa rovnako 1. apríla vrátil z Nemecka. „Vzhľadom na riziko, že by som mohol byť infikovaný sme sa s manželkou dohodli, že ich nebudem ohrozovať a pôjdem do vtedy ešte dobrovoľnej karantény. Po prechode cez hranice v Jarovciach som zavolal na tiesňovú linku 112, zaevidovali ma a o dve hodiny mi oznámili, aby som išiel do karanténneho centra Gabčíkovo," uvádza. Bunka sa skladá z dvoch izieb, jednej trojposteľovej a jednej dvojposteľovej, ktoré sú prepojené chodbou a majú spoločnú kúpeľňu a wc. S Petrom tam boli traja muži. Na šiesty deň, teda 6. apríla, im odobrali vzorky na testovanie a na druhý deň im prišli oznámiť výsledky. Peter bol negatívny a ostatní traja muži pozitívni, a to bol s nimi zatvorený šesť dní!
"Traja pozitívni zostali v tejto bunke. Mňa poslali na inú bunku, kde som teraz úplne sám. Žiaľ, pre ľahostajnosť tu namiesto povinných sedem dní strávim bezmála mesiac, možno viac,“ dodáva. „Kto bude niesť zodpovednosť a kto zaplatí navýšené náklady na ubytovanie, ktoré sa z 90 eur vyšplhali na 273 eur? A to už nie je zanedbateľná suma," pýta sa rozhorčený Peter.
