Títo Slováci sa vrátili z Veľkej Británie, súhlasili s povinnou karanténou a aj testovaním. Študentka Kristína (22) je jednou z navrátilcov a Novému Času ochotne na diaľku porozprávala o svojich dojmoch.
Pochádza zo stredného Slovenska a na univerzite v škótskom Aberdeene bola na španielsko-latinskoamerických štúdiách. "Som druháčkou a žila som tam približne dva roky. V poslednom čase sa dlho nič nedialo, ľudia bežne chodili do práce a škôl. Približne pred dvoma týždňami však zatvorili univerzity a nabehli sme na online systém vyučovania. Bolo to ich vlastné a nie vládne rozhodnutie. Panikáriť sme začali kvôli tomu, že u nás doma sa začalo všetko zatvárať a na aprílové lety domov nám zrušili letenky," vraví mladá repatriantka, ktorá sa ocitla na internáte v Košiciach.
Potvrdila, že len posledný týždeň pred obchodom tam zatvorili väčšinu obchodov a reštaurácií. "Ľudia na verejnosti však nechodia s rúškami a nepoužívajú rukavice a v tomto smere sú pozadu. A to nás aj zarazilo. Pritom v obchodoch neboli cestoviny, toaletný papier a ani dezinfekčné prostriedky a navonok žili úplne normálne" uviedla Kristína, ktorá so skupinkou Slovákov v Škótsku kontaktovala našu ambasádu a k ich odchodu došlo po zhruba dvoch týždňoch.
"Trvalo veľmi dlho, kým sme sa dopracovali k nejakým informáciám a pritom všade - od ambasády, ministerstva zahraničných vecí až po ministerstvo vnútra - nám povedali niečo iné. Akoby medzi sebou nekomunikovali. Keďže sme si uvedomovali, že pre nás to tam nie je zo zdravotného hľadiska bezpečné, chceli sme sa vrátiť domov. Snažili sme sa aj o let cez Prahu, ktorú nám zrušili, a cez Viedeň nás nepustili do lietadla. Čakali sme na pokyny z ambasády a v pondelok konečne autobus smeroval z Londýna na Slovensko," pokračovala táto študentka, ktorá sa teraz cítila zdravotne v poriadku, no musela zostať v karanténe.
Cesta autobusmi po hranice z Rakúska im trvala 20 hodín a keď prišli na naše územie, nastala úľava. "No nikto nám nedal vedieť, kde vlastne ideme, teda do Košíc. Keď sme dorazili do cieľa, ešte sme päť hodín čakali v autobuse, aby sme sa konečne mohli ubytovať. Nastal strašný chaos. Hoci ubytovanie je len priemerné, nekritizujem, lebo mnohí z nás si počas strednej školy užili naše internáty. Všetci, dobrovoľníci i hasiči, však sú k nám veľmi milí. Dostali sme naraz obed i večeru. Ryžu s kuracím mäsom a rybu s varenými zemiakmi. Už sme si však nahlásili vegetariánsku stravu," dodala Kristína, ktorá prízvukovala, že dodržiavali nariadenú karanténu. "Nevychádzali sme z našej izbovej bunky a nedostali sme sa na chodbu a nieto ešte von z internátu. Väčšina z nás sme študentami a nepricestovali sme so zlým úmyslom a ani sme nemali na výber!"
