„Najväčšie obavy potvrdili respondenti, ktorí pracujú v marketingu, strojárstve, cestovnom ruchu a gastre či doprave a špedícii. Vo všetkých týchto odvetviach má obavy viac ako 82 percent zamestnancov,“ tvrdí hovorkyňa Profesie Nikola Richterová. Naopak, najmenej obávajúcich sa pracuje v poisťovníctve, informačných technológiách, školstve a v zdravotníctve.
Z údajov ústredia práce o hromadných prepúšťaniach vyplýva, že najviac ohrozených miest je vo výrobe nábytku (1 033), baníckych strojov (736), kufrov a kabeliek (571) a elektrických svietidiel (450). Z nevýrobných odvetví nasledujú herne (398) a ostatná zdravotná starostlivosť (114).
Bojíme sa o druhých
„Otázka z prieskumu necielila na obavy z ohrozenia osobného ekonomického a sociálneho bezpečia, ale pýtala sa na to, či sa obávame ohrozenia práce iných ľudí žijúcich na Slovensku. Vysokú mieru obáv tak môžeme čítať aj ako zistenie veľkého záujmu a starosti o blaho spoluobčanov,“ komentuje výsledky prieskumu sociologička Zuzana Kusá.
Prekvapením je podľa nej 12,5 percenta odpovedí: „Nie, neobávam sa ničoho podobného“. „Sú to ľudia, ktorí nesledujú správy a žijú celkom bokom od sveta informácií? Alebo sú to ľudia, ktorí nemajú obavy preto, že im je v zásade jedno, či a ako utrpia ľudia v dôsledku hromadného prepúšťania, lebo k ostatným necítia žiadne záväzky?“ pýta sa sociologička.
Ešte si pamätáme nezamestnanosť 20%
Eva Kusá, sociologička
- Výskum sa nepýtal na obavy ľudí, že oni sami stratia prácu v dôsledku hromadného prepúšťania. Pýtal sa ich, či si myslia, že by našu krajinu mohla zasiahnuť kríza s takýmito negatívnymi dosahmi. To, že táto prognostická otázka bola formulovaná ako obava, je prejavom citlivosti výskumníkov k negativite samotného javu. V krajine, ktorá zažila aj 20-percentnú nezamestnanosť a všetky tragédie s tým spojené, otázku o kríze a hromadnom prepúšťaní jednoducho nemožno formulovať ako vedomostný kvíz.
Odpovede na túto otázku môžu sčasti vyjadrovať našu historickú skúsenosť, no podľa mňa sú najmä prejavom poznania a rozhľadenosti našej populácie: veď médiá sú plné rozborov ekonomických dôsledkov pandémie, informácií o zastavených výrobách, o nedostatočných štátnych podporách na udržanie zamestnanosti, experti rečnia o tom, aká zraniteľná je naša ekonomika pre svoju veľkú otvorenosť, pre montážny charakter výroby a podobne.
