Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK
Vaše tipy Máte tip na článok, zaujímavé fotografie alebo video? Pošlite nám ich! Poslať tip
21.04.2020, 08:59 | Správy | Domáce správy

Vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku o boji s koronavírusom: Slovensko dostane od EÚ 800 eur na hlavu

Prehovoril o tom, ako krízu koronavírusu zvláda Európska únia. Krátko po tom, čo prepukla pandémia, sa objavila kritika, že štáty, ktoré najviac postihla, sa nedočkali rýchlej pomoci z Bruselu.

Šéf zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko pre Nový Čas hovorí o tom, že niektoré krajiny situáciu podcenili a skoré varovania Európskej únie nebrali vážne. Zároveň pripomína, že práve na pleciach EÚ, a nie Číny či Ruska, bude masívna finančná pomoc štátom vrátane Slovenska.

Fotogaléria
4
fotiek v galérii

Spomínate si ešte na svoju prvú myšlienku, keď ste sa dozvedeli, že koronavírus sa dostal do Európy?

- Začal som nad tým uvažovať, keď sa objavili prvé správy o nakazených z Talianska a Francúzska. Premýšľal som nad tým, či to bude rovnako drastické ako v Číne, a ukázalo sa, že áno.

V Bruseli som pracoval 7 rokov na generálnom riaditeľstve pre zdravie, takže s touto možnosťou, že príde nejaká epidémia, sme nutne pracovali. Otázka bola len tá, či je to taký typ pandémie, ktorý je odskúšaný, alebo je nový, a ukázalo sa, že z hľadiska rýchlosti šírenia to je úplne nový typ.

Zaspala Európa, čo sa týka prijímania opatrení? Prečo boli niektoré krajiny, napr. Nemecko, lepšie pripravené?

- V súvislosti s EÚ sa hovorí, že zaspala, ale realita je taká, že už v januári Európsky úrad pre kontrolu nákazlivých chorôb vydal odporúčanie pre všetky členké krajiny, aby sa predzásobili zdravotníckym materiálom, pretože sa dá očákavať, že to bude potrebné na základe toho, čo sa dialo v Číne. Niektoré štáty to zobrali vážne, iné menej. Takže rozdiely tu sú. Ale treba priznať, že na pandémiu s takýmito dosah­mi nebol pripravený nikto.

Slovensko v tomto smere v januári nezareagovalo príliš promptne?

- Slovensko mohlo zareagovať, čo sa týka predzásobenia, lepšie. Na druhej strane treba povedať, že sme sa prihlásili k spoločnému európskemu tendru na nákup spoločného zdravotníckeho materiálu, takže nedá sa povedať, že sme to úplne vypustili.

Zlyhali podľa vás bezpečnostné zložky, ktoré nedokázali zistiť, aká je realita v Číne?

- Po bitke je každý generál. Ukazuje sa, že informácie z Číny nie sú celkom presné a nesedia na tú situáciu. Boli zavádzajúce a prispeli k tomu podceneniu situácie v Európe. Nečakalo sa, že sa to objaví v Európe tak rýchlo a v takom rozsahu.

V súvislosti s týmto vírusom sa často skloňuje slovo solidarita. Boli členské štáty podľa vás solidárne k Taliansku, kde to prepuklo v najväčšej miere?

- Úplne natvrdo sa dá povedať, že v prvých týždňoch solidarita chýbala, jednoducho nebola. Ale skúsme sa na to pozrieť z pohľadu národných vlád, ktorým sa doma rozhorel oheň a mali pocit zodpovednosti voči svojim občanom, takže je to pochopiteľné, že sa venovali domácej situácii. To, že niekto zablokoval cezhraničnú pomoc, je dané tým, ako veľmi bola tá spoločnosť vyplašená, čo sa deje v Taliansku alebo Španielsku.

Ale trvalo to len obmedzený čas. Bol tam tlak EK. Bolo to vidieť aj na zasadnutiach premiérov. Na prvej schôdzke hovoril každý len o svojich potrebách, a nebolo to otvorené spoločným potrebám, len pri každej ďalšej schôdzke sa to výrazne menilo. Podarilo sa odblokovať dodávky tovaru z Nemecka do Talianska. Pre objektivitu treba povedať, že to nebolo len sebectvo, bol tam veľký risk, aj sa to dialo.

Bol tam totiž veľký podiel špekulatívnych predajov, že sa niečo predá a pôjde to mimo EÚ. Keď sa zatvorili európske hranice, bolo jednoduchšie odblokovať vnútorné hranice pre presun tovaru, pretože už nehrozilo, že sa veci potrebné pre EÚ budú dostávať niekam inam.

Slováci zatiaľ nevnímajú, že by nám EÚ nejako pomáhala, vieme povedať, koľko eurofondov môžeme použiť na riešenie koronakrízy?

- Má to niekoľko foriem. Tou prvou, okamžitou je ponechanie záloh, ktoré boli určené na iný účel čerpania eurofondov. A to tak záloh za rok 2019, ktoré boli vo výške 527 miliónov, a v priebehu apríla dorazí do štátneho rozpočtu ďalších 383 miliónov, ktoré sú zálohami za tento rok, čo je takmer miliarda eur.

To sú peniaze, ktoré sú okamžite v rozpočte, netreba na ne čakať, ani ich vyúčtovávať. Ale to nie je všetko. V eurofondoch sú ešte peniaze, zjednodušene povedané, v takých škatuľkách, ktoré boli určené na iné projekty, ktoré teraz nemajú takú prioritu.

Čiže ak boli peniaze určené napríklad na obnovu pamiatok, tak teraz sa môžu použiť na boj s koronavírusom?

- Nebolo by zmysluplné brať tam, kde už to bolo na niečo určené. Bavíme sa o peniazoch, ktoré ešte nemali konkrétny účel, boli určené do školstva alebo na výstavbu. Toto všetko sú obrovské peniaze. Pre Slovensko sa takto uvoľní takmer 2,5 miliardy eur.

V bežiacich programoch sa ešte stále testuje, kde peniaze ešte nie sú zakomitované. Navyše na projekty, ktoré súvisia s riešením koronakrízy, nebude potrebné národné spolufinancovanie, ktoré je inak povinnosťou. Takže peniaze určené na spolufinancovanie môžeme použiť inak.

To je obrovský balík peňazí. Koľko teda dostaneme na jedného Slováka?

- Pri 4 miliardách, teda pri peniazoch, ktoré sú tu a môžeme ich použiť, je to na jedného Slováka zhruba 800 eur. Ale tých projektov je oveľa viac, 100-miliardový programv rámci EÚ je určený na zachovanie pracovných miest.

Na čo konkrétne budeme môcť eurofondy využiť?

- Buď na bezprostredné potreby spojené s korona krízou. To sú napríklad zdravotnícke pomôcky, ventilátory, vybavenie nemocníc. Ale sú tu aj peniaze určené na reštart a obnovu ekonomiky. To sú peniaze investičné, na projekty, na základe ktorých podniky dostanú zákazky a budú zamestnávať ľudí. Škála je široká, budú si to riadiť jednotlivé štáty.

Prestanú platiť aj výnimky, na základe ktorých sa vyspelé regióny nemohli o peniaze z EÚ uchádzať?

- Regióny, ktoré boli nad priemer EÚ, sme nedotovali. To bola napríklad aj Bratislava. Aj toto pravidlo je uvoľnené. Ak sa bude riešiť otázka zamestnanosti alebo dosahov krízy, v tomto prípade bude môcť peniaze čerpať aj bratislavský región.


Máme novú vládu, je Slovensko dostatočne aktívne v uchádzaní sa o európske peniaze?

- Ak myslíte z pohľadu krízy, to je ešte priskoro hodnotiť. Ale hneď nástupe po novej vlády prišla pani vicepremiérka Remišová s prvou výzvou. Tie peniaze, ktoré boli uvoľnené, sa otvorili pre Slovensko, čo je veľmi rýchla a dobrá reakcia. Či to pôjde tak ďalej, uvidíme.

Existuje už odhad, ako COVID-19 zamáva európskou ekonomikou?

- Oficiálne odhady EK ešte neboli zverejnené, ale treba povedať, že sa to takmer každý deň mení. Bude záležať na tom, kedy sa uvoľnia reštriktívne opatrenia, ako rýchlo bude môcť ten-ktorý sektor fungovať. Ale z rôznych ekonomicko-analytických skupín sú tu odhady, že na Slovensku by mal byť v tomto roku 6- až 10-percentný prepad ekonomiky. Ale súčasne sa hovorí, že v nasledujúcom roku ekonomika vzrastie, čiže ide o prekonanie krízy v tomto roku. Je jasné, že to nepôjde bez injekcie štátu a EÚ.

Kedy sa očakáva uvoľnenie pohybu osôb medzi jednotlivými krajinami? Mnohých ľudí zaujíma, či sa dostanú na letnú dovolenku.

- Nebudem tu predvádzať veštby, neviem. Existuje určitá zhoda, pred pár dňami bola zverejnená exitová stratégia EK. Tá hovorí, aké kritériá musia byť splnené predtým, ako sa začnú tieto opatrenia uvoľňovať a ako to musí byť koordinované medzi jednotlivými štátmi. Medzi týmito jednotlivými vlnami uvoľňovania bude musieť prebehnúť nejaký čas, odhadom mesiac.

Lebo vy keď dovolíte, deťom ísť do školy, alebo povolíte otvorenie určitých prevádzok, musíte mať systém, ktorý to bude monitorovať, a dostačnú lekársku kapacitu, lebo sa môžu objaviť nové prípady, a potom sa to musí precízne vyhodnotiť. Na to potrebujete inkubačnú dobu a ešte pár dní, aby ste mohli povedať, či ste nezašli ďaleko. Netrúfam si povedať, či sa otvoria hranice pre letné dovolenky.

Ktoré opatrenia by sa teda mali prijať ako prvé?

- Slovensko prijalo veľmi skoro veľmi dobré opatrenia, takže sa nám podarilo krivku chorobnosti sploštiť, ale na druhej strane, keď to sploštíte, tak to trvá dlhšie. My musíme počítať s tým, že u nás vrchol príde neskôr ako inde, čo je dobre pre zdravotníctvo, ale opatrenia budeme uvoľňovať neskôr.

Musí sa koordinovane otvárať preprava tovarov medzi jednotlivými krajinami, aby sme naštartovali ekonomiku. Je isté, že v tej kaskáde, ktoré opatrenia sa budú uvoľňovať, sú prvé tie najmenej rizikové. To znamená, že to sú školy, VŠ, prevádzky, kde sa nestretáva veľa ľudí, a až potom napríklad reštaurácie a miesta, kde sa stretáva veľa ľudí. A to sú aj dovolenky, čo bude zrejme až v poslednom rade.

Čiže mali by sme na Slovensku už otvárať školy?

- Raz sa tie školy otvoriť musia, otázka je kedy.

Čo vás teraz čaká v rámci pôsobenia v EK?

- EK nemôže nič sama schváliť, ani rozhodovať, môže prísť s návrhom, ktorý sa musí prerokovať s členskými štátmi. Premiéri alebo ministri to musia schváliť a potom to musí odobriť Európsky parlament. Hlavnou ambíciou je, aby tie veci, ktoré boli pripravené, sme priviedli k realizácii. Premiéri požiadali EK v súvislosti s exitovou stratégiou, aby pripravila detailnú stratégiu uvoľňovacích krokov. Na tom sa teraz pracuje.

Diskusia / 0
Autor: Katarína Kurtanská, Naja, Nový Čas
X

Vami zadané údaje do kontaktného formulára sú spracúvané spoločnosťou FPD Media, a.s., so sídlom Prievozská 14, 821 09 Bratislava, IČO: 47 237 601, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sa, vložka č. 6882/B na účely spätného kontaktovania... Prečítajte si viac informácií k ochrane osobných údajov .