Informovali o tom agentúra DPA. Mešita Kariye v istanbulskej štvrti Edirnekapi bola pôvodne pravoslávnym Chrámom svätého Spasiteľa v Chóre, potom mešitou a nakoniec múzeom. Erdogan v roku 2020 na základe verdiktu Najvyššieho správneho súdu rozhodol o premene budovy na moslimskú modlitebňu.
Po dlhých reštaurátorských prácach ju otvorili v pondelok. Interiér zdobia fresky Posledného súdu zo 14. storočia, ktoré si kresťania dodnes vážia. Prestavba na mešitu sa stretla s medzinárodnou kritikou. Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis to označil za "urážku bohatej histórie Istanbulu". Vyjadril sa tak pred plánovaný stretnutím s Erdoganom 13. mája v Turecku.
Pol storočia po dobytí Konštantínopola (vtedajší názov dnešného Istanbulu) osmanskými Turkami v roku 1453 bol chrám premenený na mešitu Kariye. Po druhej svetovej vojne, keď sa Turecko snažilo vytvoriť sekulárnejšiu republiku, sa z nej stalo múzeum. Skupina historikov umenia z USA pomohla zreštaurovať pôvodné mozaiky a v roku 1958 boli sprístupnené pre verejnosť.
Aj pôvodne kresťanská katedrála Hagia Sofia, kedysi najdôležitejší chrám východného kresťanstva, sa za nadvlády Osmanov premenila na mešitu. Zakladateľ moderného Turecka Mustafa Kemal Atatürk ju po prvej svetovej vojne v snahe podporiť náboženskú neutralitu premenil na múzeum. Takmer o 100 rokov neskôr ju Erdogan, ktorého vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) má islamské korene, premenil späť na mešitu.
