Názov tohto obdobia pochádza z latinského adventus - príchod. Ide o dvojaký príchod Ježiša Krista na zem: apokalyptický - čiže posledný, na ktorý sa cirkev sústredí v prvej fáze adventu, a historický, na ktorý sa bezprostredne pripravuje v poslednom adventnom týždni. Príprava spočíva v pokání, sebazapieraní a horlivejšej zbožnosti, preto sa predvianočné obdobie nazýva aj “malým pôstom”. Stáročné čakanie ľudstva na Spasiteľa pripomínajú ranné omše “roráty”. Dostali meno podľa úvodného omšového verša "Rorate coeli desuper...” – “Roste nebesia zhora, oblaky pršte spravodlivého, otvor sa zem a vydaj Spasiteľa."
Čakanie na Vianoce symbolizujú adventné vence a adventné kalendáre. Každú zo štyroch adventných nedieľ sa na venci zapáli svieca. Tretia má ružovú farbu na znak radosti z toho, že očakávaný deň je už blízko. Kalendáre majú skôr komerčný charakter. Prvý adventný kalendár s 24 veršíkmi a obrázkami, určenými na vystrihovanie a nalepovanie, vytlačilo v roku 1908 vydavateľstvo Reichhold/Lang. Neskôr sa ujali najmä známe čokoládové kalendáre.
Začiatok adventnej tradície siaha do 4. storočia, keď veriaci v južnej Galii, Španielsku a v Ríme zaviedli trojtýždňovú predvianočnú prípravu.
Pôstne prejavy sa neskôr rôznili: kým v Ríme sa ujali dva týždne bez asketického rázu, južná Galia zaviedla prísny 40-dňový pôst, ktorý sa končil až v januári. Cirkevní otcovia na synode v Aachene v roku 922 rozhodli, že každoročná príprava na narodenie Mesiáša bude trvať štyri adventné nedele. Štyri týždne symbolizovali 4 000 rokov, na ktoré sa v tom čase odhadovala história ľudstva pred Kristom. V období adventu platil zákaz usporadúvať hlučné zábavy a svadby.
