Komárňanský rodák si miestenku s parťákmi z vlajkovej lode slovenskej rýchlostnej kanoistiky vybojoval už na MS v Szegede,takže to má jednoduchšie ako tí kolegovia, ktorých čaká ešte kvalifikačná tortúra.
? Ako ste prijali správu o odklade letnej olympiády v Tokiu?
- Tušili sme to. Ja už vtedy, keď sme museli predčasne ukončiť tréningový kemp v zámorí a vracali sme sa urýchlene domov. Pritom sme toho v príprave odmakali neúrekom. Nič iné nám neostáva, len byť pozitívne naladení a vydržať ešte rok.
? Takže ste si nedali ani čas na premyslenie?
- Nie. Ja na tej olympiáde chcem byť, a aj tam budem, keď do toho zasa niečo nevletí. :)
? Ako dlho ste ešte plánovali trénovať v kalifornskom Newport Beach?
- Mali sme tam byť do 4. apríla, dovedna päť týždňov. Je to naša tradičná predsezónna osvedčená príprava. Tak sme to robili vždy pred veľkými podujatiami.
? Mátal už aj v Newport Beach koronavírus?
- Veru áno. Zatvorili školy a v obchodoch mizol z regálov určitý tovar, no a nám zatvorili klub, kde sme trénovali.
? Pomaly sa vám končí povinná karanténa. Ako ste ju prežili v „rodnej“ lodenici?
- V pohode. Brali sme to ako pokračovanie prípravy. Iba to bolo zlé, že sme sa nemohli stretnúť s najbližšími. Pritom sú tak blízko... Je tu o nás perfektne postarané. Jedlo, ktoré nám dodáva trénerova mama, je ako vždy skvelé. A skvelé boli aj stolnotenisové turnaje, ktoré tu mastíme každý deň.
? Takže ste sa ešte nezamýšľali nad tým, čo bude ďalej?
- Čo sa športu, tréningu a prípravy týka nie. Teraz sa neviem dočkať, že konečne objímem svoje baby. Sme v kontakte viackrát denne, ale také ozajstné objatie mojich dcér Lary a Sáry mi chýba. Neviem sa ho dočkať. Už aby sme boli spolu a spolu aj prečkali túto pliagu. Bude to ťažké, ale verím, že to všetci dáme a na budúci rok z Tokia potešíme svojich priaznivcov.
