Prezidentka SR Zuzana Čaputová príjme v piatok o 21:00 v Prezidentskom paláci demisiu Pellegriniho a jeho vlády. Začiatok a koniec Pellegriniho vlády spája podľa politológa jeden spoločný znak, a to neľahká spoločenská situácia na Slovensku.
„Peter Pellegrini nastupoval do pozície predsedu vlády v zložitom období po vynútenom odchode Roberta Fica, kedy bolo evidentné rozdelenie verejnosti. Nálady veľkej časti spoločnosti voči vládnym stranám, najmä proti strane Smer-SD, boli negatívne až nepriateľské. Spomeňme si, že na programe dňa boli aj predčasné voľby. Vláda pod Pellegriniho taktovkou dokázala dovládnuť a dokonca s pozitívnejším hodnotením, ako dvojročné vládnutie jeho predchodcu, Roberta Fica,“ uviedol Eštok.
Posledné týždne, v ktorých Slovensko bojuje proti pandémii Covid-19, dokázal byť končiaci premiér stabilným bodom pre strachujúcu sa verejnosť, čo v aktuálnej situácii podľa Eštoka nie je málo. Za hlavné pozitívum Pellegriniho vlády označil to, že pootvoril dvere vyšetrovania vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. „A to najmä tým, že do úspešného konca dotiahol požiadavku, aby Tibor Gašpar skončil na poste policajného prezidenta. Navonok to môže vyzerať ako samozrejmosť, ale na tento, pre úspešné vyšetrovanie nevyhnutný krok, bolo potrebné množstvo mocenského úsilia,“ objasnil politológ. Zároveň ale dodal, že nie táto vláda, ale najmä tlak ulice a neústupnosť médií tie dvere vyšetrovaniu otvorili úplne.
Za pozitívne opatrenia končiacej vlády vníma aj výraznejší nárast platov zamestnancov vo verejnom sektore, najmä učiteľov a pôsobenie Petra Pellegriniho v posledných dňoch tým, že dokázal rozbehnúť procesy potrebné na postupnú prípravu na blížiaci sa vrchol boja s pandémiou Covid-19 na Slovensku. „Aj napriek viacerým pozitívam je však potrebné povedať, že Peter Pellegrini bol z pohľadu moci slabý premiér. Nepodarilo sa mu vystúpiť z tieňa svojho predchodcu a predsedu strany Smer-SD Roberta Fica. Dá sa povedať, že nám na Slovensku za posledné dva roky skôr vládla koaličná rada ako samotný Pellegrini,“ myslí si Eštok. Pellegriniho vláda sa aj preto podľa neho nedokázala odpútať od oligarchického pozadia a ustáť túžby po vlastnom obohatení sa viacerých predstaviteľov tejto vlády.
„Charakteristické aj pre toto dvojročné obdobie bolo nezodpovedné hospodárenie a nedodržanie záväzku vyrovnaného rozpočtu. Aj napriek podpore Petra Pellegriniho sa nepodarilo dotiahnuť do úspešného konca veľmi zaujímavý zámer stratifikácie nemocníc. Bohužiaľ, v závere svojho vládnutia Peter Pellegrini neodolal predvolebnému populizmu straníckych centrál vládnych strán a pripustil schválenie nesystémových sociálnych balíčkov, navyše v diskutabilnom skrátenom legislatívnom procese,“ ozrejmil politológ.
Počas volebného obdobia 2016 až 2020 tu malo Slovensko dve vlády. Jednu pod vedením Roberta Fica a druhú pod vedením Pellegriniho. Obsahovo sa podľa Eštoka tieto vlády veľmi nelíšili. „Realizácia moci, spôsob nakladania s verejnými zdrojmi a nejasné pozadie spájajú obe. Rozdiel však bol v prezentovaní a tvári týchto vlád. Pellegrini dokázal odfiltrovať tendencie, ktoré poznáme skôr z konšpiračných médií, a ktoré sa začali na konci vládnutia Roberta Fica stávať nástrojom aj štandardných politikov. Aj za cenu otvoreného konfliktu dokázal verejne skritizovať aj vlastných straníckych kolegov, ktorí sa touto cestou výkonu politiky vydali,“ porovnal politológ obe vlády. Zmena vlády v polovici vládnutia tak podľa jeho slov znamenala posun smerom k väčšej kultivácii vládnej politiky.
Peter Pellegrini sa na „rozlúčkovej tlačovke“ vyjadril, že sú pre neho rozhodujúce hodnotenia voličov a nie odborníkov a médií. „To je z politického pohľadu v demokracii najhmatateľnejšie, takže to má svoje rácio. Z pozície premiéra by sa ale mal zamyslieť nad volebným výsledkom vládnych strán, ktoré voliči 29. februára nezhodnotili veľmi pozitívne,“ uzavrel Eštok.
