Napriek tomu, že linka slúži skutočne na vyhľadanie pomoci v situáciách, keď ide o život, strach spôsobil, že ľudia volali aj pri obyčajnom zakašľaní. Ako zvládajú svoju prácu, porozprával Novému Času vedúci koordinačného strediska v Trnave Andrej Nádaský.
V marcový piatok, keď premiér Peter Pellegrini ohlásil prvého nakazeného COVID-19, si štyria operátori - jeden hasič, záchranár a dvaja zamestnanci Krízového riadenia Ministerstva vnútra na linkách 112 nevydýchli. Počet zvonení a hovorov s prosbou o pomoc sa zvýšili o jednu tretinu. „Na každého z nás pripadlo za 12 hodín až 120 telefonátov,“ vysvetľuje vedúci koordinačného strediska Andrej Nádaský. Situácia sa nezmenila ani v nasledujúcich dňoch. Hoci sú operátori pravidelne školení, na špeciálne školenie na pandémiu koronavírusu nebol čas. Problémom ani nebol nával práce, no hneval ich fakt, že si ľudia zo 112 urobili informačné centrum. „Volali aj takí, ktorí nemali vôbec žiadne príznaky, chceli len informáciu, no blokovali linku tým, ktorí skutočne potrebovali pomoc. Pritom ohľadom koronavírusu mali volať na linky Úradu verejného zdravotníctva,“ konštatuje Nádaský. „Našli sa aj takí, ktorí zakašľali a chceli záchranku a prevoz do nemocnice,“ dodáva.
Otázky, ktoré zaskočia
Hoci panika už sčasti opadla a odrazilo sa to na počte volaní, ešte stále volajú ľudia so strachom z nákazy. Operátorov zaskočili otázky napríklad o tom, či je možné odletieť do tej-ktorej krajiny, alebo aké podmienky sú v Gabčíkove, kde by mali po návrate zo zahraničia stráviť povinnú karanténu. „Riešili aj také veci, ako dostupnosť wifi a to, v akých izbách budú ubytovaní,“ vysvetlil Nádaský, ktorému prekáža, že takto sa blokujú linky, ktoré majú slúžiť tým, ktorí sú v priamom ohrození života.
Nápor na psychiku
Práca v operačnom stredisku nie je jednoduchá. „Viete, keď máte už 20. telefonát na tú istú tému a s tou istou otázkou, nie je to jednoduché,“ vysvetľuje Nádaský. „Ľudia nás často nepočúvajú, reagujú panicky a pre nás je o to ťažšie vyhodnotiť celú situáciu tak, aby sme mohli správne konať.“ Apeluje na všetkých tých, ktorí nemajú život ohrozujúce príznaky, aby sa snažili najskôr kontaktovať svojho všeobecného lekára a na 112 volali skutočne až vtedy, keď sa im napríklad už ťažko dýcha.
Operačné stredisko okrem závažných ohrození na živote zabezpečuje, aby sa informácie napr. o núdzovom stave dostali na mestské úrady, starostom, na okresné úrady krízového riadenia a podobne. „Stalo sa nám, že starosta nám týždeň nenahlásil, že má niekoho, kto by mohol byť nakazený, a to bola veľká chyba. Ak je mimoriadna situácia, mali by to hlásiť tak, ako to hlásia napríklad pri povodni. My môžeme tieto informácie posunúť vláde a Krízovemu štabu,“ dodáva Nádaský.
