Pre agentúru SITA to povedal politológ Grigorij Mesežnikov. To podľa neho znamená, aby do výkonu funkcií členov vlády nevstupovali odlišnosti vzhľadom na ich stranícku príslušnosť. „Tam sa môže ukázať problém, ale treba im dať sto dní,“ mieni politológ.
Ako príklad rezortu, kde by sa mohli ukázať odlišné postoje, je podľa Mesežnikova ministerstvo práce. Na jeho čelo sa má postaviť Milan Krajniak zo Sme rodina. „Ide o otázky spojené s rodovou rovnosťou alebo sociálnou situáciou špecifických skupín obyvateľstva. Potom ide aj o rozdielne nastavenie Sme rodina a SaS. Sme rodina je za štedrejšie využívanie verejných zdrojov a SaS je v tomto opatrnejšia,“ priblížil Mesežnikov.
Pozitívnym prekvapením vo vláde je podľa politológa nominácia Ivana Korčoka (nom. SaS) za ministra zahraničných vecí. Považuje ho za výborného diplomata s jasnou proeurópskou a proatlantickou orientáciou. Podobne sa vyjadril aj o budúcom ministrovi obrany Jaroslavovi Naďovi (OĽaNO). „Je zárukou, že nebude dochádzať k protirečeniam medzi našim postavením ako členskej krajiny NATO a reálnym výkonom politiky, čo v predchádzajúcom období často škrípalo,“ zhodnotil Mesežnikov.
Za dôležitú označil aj nomináciu predsedu Sme rodina Borisa Kollára na post predsedu parlamentu. „Nepredpokladám, že Boris Kollár bude opakovať kroky doterajšieho predsedu parlamentu a bude tak často chodiť do Moskvy,“ poznamenal politológ. Za problematické považuje, že Kollárova strana Sme rodina je v zoskupení euroskeptických strán typu Marine Le Penovej a Mattea Salviniho. „Nemyslím si však, že táto skutočnosť zásadne ohrozí naše zahraničnopolitické smerovanie,“ doplnil Mesežnikov.
