Európski signatári dohody o iránskom jadrovom programe - Británia, Francúzsko a Nemecko - bojujú o jej záchranu, odkedy od nej prezident USA Donald Trump v roku 2018 odstúpil a vzápätí uvalil na Teherán prísne sankcie.
Irán na túto situáciu reagoval sériou krokov, ktorými odstúpil od svojich vlastných záväzkov. Medzi nimi je aj zvýšenie úrovne obohacovania uránu. Zaríf však v piatok uviedol, že islamská republika by mohla byť za určitých okolností ochotná vrátiť sa k dodržiavaniu dohody.
"Povedali sme, že sme pripravení spomaliť alebo zvrátiť tieto opatrenia úmerne tomu, čo robí Európa," vysvetlil Zaríf novinárom v kuloároch bezpečnostnej konferencie v Mníchove. "Rozhodneme sa, či to, čo Európa robí, je dostatočné na spomalenie alebo zvrátenie niektorých krokov - nevylúčili sme ani prehodnotenie niektorých krokov, ktoré sme (už) podnikli," vyhlásil šéf iránskej diplomacie.
Európa vytvorila osobitný obchodný mechanizmus s názvom Instex, ktorý je navrhnutý tak, aby európskym firmám podnikajúcim v Iráne pomohol vyhnúť sa americkým sankciám. Iránska strana však tento mechanizmus nepovažuje za dostačujúci.
"Nehovoríme o charite. Hovoríme o iránskych právach a právach iránskeho ľudu získať ekonomické výhody," uviedol Zaríf.
Dodal, že americké sankcie síce spôsobili Iránu nezvratné alebo nenapraviteľné škody, ale Irán je napriek tomu ochotný zvrátiť kroky, ktoré už medzičasom podnikol, za predpokladu, že Európa podnikne zmysluplné opatrenia.
Šéf európskej diplomacie Josep Borrell sa začiatkom februára v Teheráne stretol so Zarífom, aby sa pokúsil znížiť napätie po tom, čo Británia, Francúzsko a Nemecko spustili mechanizmus na riešenie sporov zakotvený v jadrovej dohode, čím chceli Irán primať, aby sa vrátil k úplnej implementácii danej dohody.
Washington obviňuje Teherán, že sa pokúša vyvinúť a vlastniť jadrovú zbraň, čo Irán vždy popieral.
Obnovené americké sankcie takmer úplne izolovali Irán od medzinárodného finančného systému, vyhnali kupcov ropy a uvrhli krajinu do vážnej recesie, konštatovala AFP.
