Ako informovala agentúra AFP, podľa odhadov strana NAP prezidenta Ilhama Alijeva získala v 125-člennom parlamente 69 kresiel.
AFP pripomenula, že strana NAP pred voľbami sľubovala, že hlasovanie bude demokratické. Opozičné strany však vládu obviňovali, že im bráni viesť kampaň a niekoľko opozičných strán dokonca voľby bojkotovalo.
"Voľby boli úplne sfalšované," uviedol opozičný vodca Arif Hadžili zo strany Rovnosť (Müsavat), ktorá je najdlhšie existujúcou politickou stranou v Azerbajdžane.
Hadžili odsúdil priebeh parlamentných volieb, počas ktorých podľa jeho zistení dochádzalo k porušovaniu zákona: napr. vhadzovaním vopred vyplnených hlasovacích lístkov členmi volebných komisií či viacnásobným hlasovaním jednotlivých voličov.
Voľby do jednokomorového azerbajdžanského parlamentu sa pôvodne mali konať v novembri tohto roku, avšak prezident vyhlásil v decembri 2019 predčasné voľby po tom, ako sa parlament ovládaný jeho vládnou stranou nečakane sám rozpustil.
K tejto situácii došlo po tom, ako Alijev odvolal premiéra, ako aj niekoľko vysokopostavených predstaviteľov vlády a prezidentskej administratívy.
Kritici tvrdia, že azerbajdžanský líder sa snaží reagovať na rastúcu nespokojnosť obyvateľstva s prepadom ekonomiky tým, že nahradí nepopulárnu starú garnitúru mladými technokratmi.
Ako pripomína AFP, azerbajdžanskú ekonomiku ochromuje už od roku 2015 celosvetový prepad cien pohonných hmôt, ktoré sú hlavným exportným artiklom tejto juhokaukazskej krajiny.
