Stratu spriaznenej duše stále berie ťažko jeho brat Janko (72), ktorý tak včera musel Jurajovo okrúhle jubileum osláviť sám...
U Lehotských sa vytvorilo výnimočné puto ešte v ich mladosti, keď počas Jankovej vojenčiny v Prahe zomreli v priebehu roka obaja jeho rodičia. Nepriazeň osudu oboch bratov zomkla a keďže Juraj bol o sedem rokov starší, hlavou rodiny sa stal on. Medzi chlapcami fungovalo krehké spojenie, ktoré ešte viac zvýraznila ich vášeň k hudbe. Bol to totiž práve jeho „veľký brat“ a vychýrený džezmen Juraj, kto Janka kedysi dávno priviedol ku klavíru. „Ako malý chlapec som počúval, ako cvičí a hrá. On ma k tomu nástroju, ktorému som potom zasvätil život, doviedol a najviac inšpiroval. Bol úžasný sólista, ktorý prekonal hranice Slovenska,“ uznanlivo povedal Lehotský pre Nový Čas.
Keď známy muzikant dnes počuje skladby svojho talentovaného brata, ktorý bol popri Repete dlhé roky súčasťou Orchestra Gustava Broma, Orchestra Pavla Zajačka či Traditional Clubu, tisnú sa mu do očí slzy. Jeden pre druhého totiž boli hnacím motorom tvorby. Janko podľa vlastných slov dodnes s Jurajom komunikuje - cez jeho obraz, ktorý mu visí doma nad klavírom. „Juraj na mňa stále dozerá a kontroluje ma. Debatujeme spolu o živote a všeličom, čo mi napadne,“ láskavo si zavtipkoval Lehotský, ktorý sa z lásky k bratovi vyrozprával v knihe Mariky Eisler Studeničovej Vidíme sa čo nevidieť. Včerajšie Jurajovo okrúhle jubileum, nedožitých 80 rokov, si Janko uctil na jeho hrobe zapálením sviečky. „Strašne mi chýba,“ šepká Janko. Vie však, že jeho veľký ochranca a zdroj ľudskej i umeleckej inšpirácie zostane v jeho srdci navždy. Tak ako v srdciach všetkých, ktorí ho milovali.
