DNA nájdená v sivej žuvačke vyrobenej z brezovej živice odhalila, že človek, ktorý ju pred rokmi žul, bolo dievča, malo tmavé vlasy, tmavú pokožku a modré oči. Zistilo sa aj, že na večeru malo kačicu a lieskové orechy. Žuvačka sa v tej dobe používala buď ako lepidlo, alebo na dezinfekciu. S najväčšiu pravdepodobnosťou ju dievča žuvalo práve kvôli tomu, pretože ho boleli zuby.
Docent Hannes Schroeder z Kodanskej univerzity povedal: „Je úžasné získať komplexný staroveký genóm z čohokoľvek iného než z kostí. Získali sme DNA z ústnych mikróbov a dôležitých ľudských patogénov, čo z nálezu robí veľmi cenný zdroj starodávnej DNA najmä z obdobia, z ktorého sa nezachovali ľudské pozostatky.“ Vedci tiež našli vírusovú a bakteriálnu DNA, jedna stopa sa týkala Epstein-Barrovho vírusu, ktorý spôsobuje napríklad mononukleózu.
